Ženeva 15. marca (TASR) - Rozmiestnenie jednotiek juhoslovanskej armády v nárazníkovom pásme pozdĺž hraníc Kosova je znakom krachu medzinárodného spoločenstva, zjednodušene povedané Severoatlantickej aliancie, ktorej sa nepodarilo predísť kríze na kosovsko-macedónskych hraniciach, komentuje návrat juhoslovanských síl na kosovské hranice v dnešnom čísle švajčiarsky denník Le Temps.
Kosovskí ozbrojenci v južnom Srbsku a Macedónsku dostávajú zbrane, muníciu a posilu ďalších bojovníkov z Kosova, ktoré teoreticky kontrolujú medzinárodné sily. Mierové sily KFOR, aj keď sa im podarilo zachytiť niekoľko zbraní, dramaticky prepadli v pokuse o odzbrojenie UCK a jej ďalších klonovaných bojovníkov, komentuje Le Temps.
Medzinárodné sily majú dostatočné prostriedky aj v Macedónsku, ale neuvedomili si hrozbu albánskych teroristov, ktorá sa chystala v krajine, uvádza Le Temps.
Dôstojníci juhoslovanskej armády neskrývali radosť, keď sa v stredu začali prvé jednotky rozmiestňovať na kosovsko-macedónskych hraniciach. Stredajšie rozmiestnenie pokladajú za prvý krok k návratu do Kosova, ktorý sa formálne predpokladá v rezolúcii OSN č. 1244 a v vo vojenských dohodách z Kumanova - nimi sa v júni 1999 skončilo bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) a jej juhosrbskej provincie Kosovo silami NATO.
Belehrad prejavil vôľu postupovať opatrne, aby sa zbytočne nevystavovali nebezpečenstvu životy juhoslovanských vojakov. JZR sa obáva najmä mínových polí, ktoré za sebou nechávajú povstalci macedónskej Národnej oslobodzovacej armády (UCK), konštatuje denník.
NATO tým, že povolilo rozmiestnenie juhoslovanských jednotiek na hraniciach Kosova, podalo dôkaz o geostrategickej revolúcii, ktorá vznikla pádom režimu bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Je to aj gesto dôvery novému prezidentovi JZR Vojislavovi Koštunicovi a jeho vôli zmieriť krajinu, ktorá dnes ako potenciálny spojenec historicky hrá pilotnú úlohu na Balkáne. Také zblíženie je sľubné, komentoval Le Temps.
