Zažil éru cisárov Habsburgovcov

Vášňou Júliusa Podhorného zo Zlatých Moraviec sú dejiny. Tvrdí, že ich pozná lepšie, ako mnohí učitelia dejepisu. Dnes deväťdesiatjedenročný pán totiž tie dejiny prežil.

Narodil sa v rodine umeleckého stolára v Močenku ako tretí z desiatich detí. Jeho otec, Moravák vyučený vo Viedni, vedel dobre po maďarsky. Vďaka tomu si ho vybral za komorníka maďarský biskup Viliam Batányi. Žil na Nitrianskom hrade.

Po ňom slúžil Podhorného otec aj biskupovi Imremu Bendemu aj Karolovi Kmeťkovi. Rodina sa do podhradia blízko kňazského seminára presťahovala, už keď mal Július 13 rokov.

"Mňa však lákal svet - chcel som sa čo najskôr vymaniť z početnej rodiny. Povedal som si, že bude doma aspoň o jeden hladný krk menej."

Mal priateľov v kňazskom rúchu, tak ich chcel nasledovať. Vybral sa do Ríma - do ústavu pre budúcich kňazov pre Rusko. Po ročnom štúdiu ho však chuť na kňazské povolanie prešla.

"Nechcel som skončiť tak ako môj priateľ, ktorého na ceste do komunistického Ruska na hranici zastrelili."

Július Podhorský sa vrátil domov na Slovensko a rok pracoval ako pomocný učiteľ v základnej škole. Našetril si peniaze a zapísal sa na bratislavskú univerzitu. "Na štúdium slovenského jazyka a filozofie." Odtiaľ už šla jeho cesta do Zlatých Moraviec.

"Tam som sa oženil. Na tamojšom gymnáziu ma oslovovali pán profesor vyše štyridsať rokov." Založil reprezentatívny spevácky zbor Schola Cantorum, no dejepis bol už vtedy jeho srdcovou záležitosťou. Učil ho však iba vtedy, keď na škole nemali kvalifikovaného učiteľa.

"Bol som prísny, a žiadal som poriadok." Mnohí Zlatomoravčania si ním odučené kapitoly dodnes pamätajú.

Doma študoval Július sám pre seba dejiny pápežov, 13-zväzkové dielo rakúskeho historika Ludwiga von Pastora. Prečítal ho v starom nemeckom písme - v švabachu. Koniec koncov, celý život čítal knihy najmä v nemčine, francúzštine, taliančine a maďarčine.

"Okrem pápežov ma fascinujú aj Habsburgovci. Boli to naši králi a ja som bol ich poddaný. Keď odišli z trónu, mal som päť rokov," vysvetľuje svoju náklonnosť k cisárskej rodine.

V letnom sídle Habsburgovcov, v Zámku Topoľčianky, robil ako dôchodca sprievodcu. Turistom rád rozprával príbeh Sissi, manželky predposledného cisára, ktorá má v zámockej knižnici album.

"Sissi však v tomto zámku nebola. Chodievala do neho druhá vetva Habsburgovcov - arcivojvoda Jozef August so ženou Alžbetou. Posledný z rodu Habsburgovcov Karol, prasynovec cisára Františka Jozefa, navštívil aj Nitru."

Po vzniku Československej republiky sa stal kaštieľ Topoľčianky letným sídlom prezidenta Masaryka. Ten bol známy tým, že kraj okolo miloval. Po zámockej záhrade chodil na koni, dával sa do reči aj s jednoduchými ľuďmi.

Tí boli pyšní na to, že prezident letuje blízko nich. "Aj ja som ho stretol, ale do reči sa so mnou nedal. Iba mi kývol na pozdrav."