DAMASK, BRATISLAVA. Až dvanásť znepriateľených strán sa dnes aktívne zapája bojov vo vojnou sužovanej Sýrii. V posledných dňoch sa naplno pridalo aj Turecko.
A hoci americký prezident Barack Obama a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin sa napriek snahe na summite G20 na konkrétnych krokoch nezhodli, tak ani okamžitá dohoda by nedokázala ihneď zmierniť utrpenie miliónov ľudí. Obaja dospeli len k tomu, že posilnia snahy o vyriešenie konfliktu.
Sýria je dnes dejiskom geopolitického boja a humanitárnej katastrofy, len tento týždeň došlo k útokom Islamského štátu na mnohých miestach. Čo bráni tomu, aby sa situáciu podarilo vyriešiť?
1. Príliš veľa hráčov
Ak by sýrska vojna pokračovala tak, ako sa začala, podľa denníka New York Times by sa už mohla skončiť. Hlavné strany, ktoré konflikt začali – sýrska vláda a sýrski rebeli, sú oslabení a nedokázali by v ňom pokračovať.
Rebeli aj vládne jednotky však majú medzinárodnú podporu. Podľa profesora Jamesa D. Fearona zo Stanfordskej univerzity štúdie ukazujú, že v prípade vonkajších intervencií v prospech oboch strán trvajú lokálne vojny výrazne dlhšie, tvrdí pre New York Times.
Rusko bojuje na strane vojsk Bašára Asada, Američania podporujú rebelov a Kurdov, ktorí bojujú proti Asadovi, a Turecko začalo výraznejšiu konfrontáciu s Kurdmi. Navyše krajiny ako Saudská Arábia či Irán podporujú aj teroristické skupiny ako bývalý Front an-Nusrá či Hizballáh. Toto všetko pridáva na komplikovanosti celého konfliktu.
Samostatne stojí teroristická organizácia Islamský štát, ktorá obsadila rozsiahle územia a vo vojne je prakticky s každým.
Vojna v Sýrii je čoraz neprehľadnejšia Čítajte 2. Civilisti a nálety
Podľa Sýrskej siete pre ľudské práva, ktorá patrí do štruktúr OSN, zabili ruské jednotky od vstupu do konfliktu v Sýrii viac civilistov ako Islamský štát. Najmä nálety zabili v krajine najmenej 2704 ľudí.
Obete prinášajú aj nálety americkej koalície, len v júli pri bombardovaní zomrelo najmenej 73 ľudí, väčšinou žien a detí.
Podľa výskumu trojice amerických politológov sa hlavní aktéri vojny spoliehajú na zahraničných sponzorov, a preto majú malý záujem na ochrane civilného obyvateľstva.
3. Turecko a Kurdi
Hoci sa Turecko do konfliktu zapojilo intenzívnejšie minulý rok po útokoch v pohraničnom meste Suruč, v poslednom týždni prekročili turecké tanky hranice a zaútočili na pozície islamistov.
„Hlavným cieľom tureckej intervencie nie je režim Bašára Asada... ani Islamský štát. Skutočným cieľom riskantnej operácie je dlhodobý nepriateľ – Kurdi,“ píšepre server The Conversation Kamran Matin, lektor medzinárodných vzťahov z univerzity v Sussexe.
