PEKING, BRATISLAVA. Globálne otepľovanie nazval hoaxom a hlúposťou a tvrdí, že ho zosnovali Číňania, aby oslabili konkurencieschopnosť USA.
Republikánsky kandidát na amerického prezidenta Donald Trump chce navyše zrušiť environmentálne regulácie v USA a odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Ak by sa stal prezidentom, má na to právo. Po tomto víkende by to však mal ťažšie.
Dokument, na ktorom sa minulý rok v Paríži dohodlo 195 krajín sveta, a ktorý mala byť veľkým krokom k obmedzení emisií, dodnes ratifikovalo len 23 krajín. Väčšina z nich pritom boli malé štáty, ktoré dokopy produkujú len vyše percenta celosvetových emisií.
V sobotu sa však k ratifikácii pridali dve krajiny, ktoré ovzdušie znečisťujú najviac – Čína aj Spojené štáty. Spolu produkujú 38 percent globálnych emisií. Dohoda sa stane záväznou až po tom, keď ju schváli 55 krajín, ktoré tvoria aspoň 55 percent celosvetových emisií.
Podľa mnohých ide o dôležitý krok, keďže Spojené štáty napríklad v minulosti neschválili Kjótsky protokol.
Ak by sa k ratifikácii pridali aj ďalšie krajiny (na ktoré bude po pridaní sa Číny a USA väčší tlak), dohoda by mohla začať platiť ešte tento rok. Pod tlak by sa však dostali aj tí, ktorým sa dohoda nepáči, a ktorí ju vopred predurčili na neúspech.
Nižšia teplota aj menej emisií. Čo hovorí dohoda o klíme Čítajte Popierač otepľovania
Jedným z nich je aj Trump. Ten už v máji deklaroval, že sa chce sústrediť na „skutočné environmentálne výzvy a nie tie falošné“ a vyzval, aby Spojené štáty od dohody ustúpili.
Existenciu človekom ovplyvnených klimatických zmien pritom uznali aj takí politici ako Bašár Asad či severokórejský diktátor Kim Čong-un. Severná Kórea bola dokonca jednou z prvých krajín, ktoré parížsku dohodu ratifikovali.
Ak by dohoda začala platiť do konca roka, podľa denníka Washington Post by jej zrušenie bolo „zložité a určite bezprecedentné“. Ak by potenciálny prezident Trump po svojej inaugurácii od dohody odstúpil, trvalo by to až štyri roky, kým by jeho rozhodnutie začalo platiť. Alternatívou je aj to, že by dohodu úplne ignoroval, keďže pokuty za jej nedodržanie nie sú veľmi vysoké. Poškodilo by to však renomé USA.
Podľa časopisu Newsweek by preto Trumpove zvolenie bolo katastrofou pre boj proti klimatickým zmenám. „Ak si malá krajina zvolí popierača globálneho otepľovania, medzinárodná komunita sa vie zomknúť a jeho chyby zakryť – ak je to však veľká krajina s veľkými emisiami, môže to byť takmer nemožné,“ píše Newseek.
Čína a Spojené štáty ratifikovali parížsku klimatickú dohodu Čítajte Dohodu blokuje aj EÚ
Napriek tomu, že jedným z hlavných vyjednávačov decembrovej dohody v Paríži bola Európska únia, jej štáty tiež dohodu doteraz neratifikovali. Únia pritom podľa Financial Times tvorí 12,08 percenta globálnych emisií.
Pôvodný plán pritom počítal s tým, že dohodu schváli Komisia ako celok, niektoré krajiny však preferujú individuálne hlasovania, aby nevznikol precedens. Ratifikáciu však prekryli väčšie problémy, najmä brexit.
Podľa Davida Waskowa z amerického ekologického výskumného Inštitútu svetových zdrojov sa preto ekológovia spoliehajú na to, že dohoda začne platiť aj bez pomoci Únie. „Existuje niekoľko ciest, ako dosiahnuť 55 percent emisií, niektoré počítajú s EÚ a iné nie sú od súhlasu Únie závislé,“ hovorí pre Financial Times.
Dohoda z Paríža má za cieľ to, aby sa globálna teplota nezvýšila o 1,5 °C oproti predindustriálnej ére.
Napriek čínskemu aj americkému schváleniu je dohoda stále terčom kritiky aktivistov. „Dohoda z Paríža je krok správnym smerom, ale v reáli je príliš slabá a odkladá opatrenia až na nasledujúce desaťročie,“ tvrdí pre BBC hovorca organizácie Priatelia Zeme Asad Rehman.
