mamy Klaudie v roku 1993 ateistickej minulosti. Verejnosť často odsudzovala Jeľcina za účasť na svätých omšiach pravoslávnej cirkvi, ako niesol v rukách sviečku, avšak ako povedal Georgij pre ruský denník Tribuna, bývalý prezident sa stal naozajstným veriacim.
"Prirodzene, pre neho ako bývalého straníckeho pracovníka nebolo ľahké sa zo začiatku prežehnať. Ale prekonal to v sebe," povedal Georgij o Jeľcinovi, s ktorým sa dostal do kontaktu cez bývalého šéfa bezpečnosti Kremľa Alexandra Koržakova.
Veľkú náboženskú zmenu v exprezidentovom srdci zapríčinila smrť jeho mamy, pokračuje Georgij, ktorý spomína na Jeľcinove otázky o dni, keď si pravoslávni veriaci myslia, že duša vystupuje po opustení tela do neba.
"Dnes je štyridsiaty deň. Čo cíti? Pozerá sa na mňa?...Pokúšal sa preniknúť cez oponu tajomstiev, ktorá rozdeľuje naše svety," hovorí kňaz. "To je obrovský krok v osobnom duchovnom porozumení."
Jeľcin na pohrebe svojej mamy verejne plakal a venoval jej v roku 1994 svoje pamäte, ale iba niekoľko Rusov si uvedomilo, že jej smrť mala na neho taký dosah, ako ho opisuje páter Georgij.
V roku 1996 v knihe "100 otázok a odpovedí" Jeľcin povedal, že sa nikdy nepokladal za veriaceho či striktného ateistu, hoci ako povedal, nesúhlasil s náboženským útlakom sovietskej éry a v jeho dome viseli ikony svätých Borisa a Gleba.
Otec Georgij pokrstil Jeľcinových vnukov menami svätých a spomína si na Jeľcina a jeho ženu Nainu, ako vítali spoluveriacich v jeho kostole v Tropareve pri Moskve tradičným veľkonočným zvolaním "Kristus vstal z mŕtvych!". Páter tvrdí, že nemal nijaké pochybnosti o sile viery bývalého prezidenta.
Ako prvý tajomník Sverdlovského oblastného výboru KSSZ v rokoch 1976-1985 prikázal Jeľcin demoláciu domu, kde boľševici v júli roku 1918 zastrelili cára Mikuláša II. s rodinou.
Už ako prezident od roku 1991 sa Jeľcin zasadzoval za štátny pohreb pozostatkov nájdených vo Sverdlovsku. V roku 1998 sa v Petrohrade zúčastnil štátneho pohrebu, avšak podľa Georgija sa Jeľcin zdráhal na ten pohreb vôbec ísť.
"V predvečer (pohrebu) mu patriarcha povedal, že to nie sú cárove pozostatky. A tak tam prezident vôbec nechcel ísť. Išiel tam v poslednom momente, aby podporil celú politickú reprezentáciu, ktorá tam bola."
Georgij pre Tribunu ďalej povedal, že Rusko by malo ďakovať Jeľcinovi za dosadenie Putina do úradu prezidenta, ale národ by mal byť stále trpezlivý so sem-tam vzdorovitým exprezidentom.
"Čo od neho chcete? Ten starý člen nomenklatúry a stranícky pracovník by sa mal hneď zmeniť? Porovnal by som proces prebiehajúci v jeho duši s veľmi vážnou operáciou, ktorá zmenila veľa vecí," dodáva nakoniec v rozhovore pre Tribunu kňaz Georgij.
