BRATISLAVA. Tak ako Mexičanov spájala jeho hudba, spojil ich aj spevákov náhly odchod.
Krátko po zverejnení správ o úmrtí Juana Gabriela sa začali smútiaci fanúšikovia zhromažďovať v rôznych kútoch mesta Mexiko, aby ich trúchlenie mohli sprevádzať Gabrielove najznámejšie skladby.
Reštaurácie menili playlisty
Hudobníci sa zoskupovali na rohoch ulíc, aby fanúšikom zahrali Gabrielove skladby, miestne reštaurácie zmenili playlisty, ktoré budú hosťom v najbližšom období prinášať piesne ako No Tengo Dinero, Hasta Que Te Conoci, Amor Eterno či Querida.
Juan Gabriel, vlastným menom Alberto Aguilera Valadez sa narodil v Parácuare dvojici farmárov ako najmladšie z desiatich detí. Keď jeho otca hospitalizovali na psychiatrii, matka sa oňho nedokázala postarať, a tak skončil v detskom domove.
Túžil po sláve
V štrnástich rokoch odtiaľ utiekol a začal sa venovať svojej vášni – hudbe. Vystupovanie v zapadnutých baroch ho dlho nebavilo, túžil po sláve. Odišiel preto do hlavného mesta a kým sa tam stihol ohriať, poputoval na viac ako rok do väzenia. Až neskôr vysvitlo, že bol nespravodlivo obvinený z krádeže gitary.
Profesionálnu spevácku dráhu odštartoval pod patronátom Enriquety Jiménezovej, ktorá si ho najala hneď, ako ho počula spievať. Gabriel mal dvadsaťjeden rokov, keď vydal svoj prvý album.
Ako uvádzajú New York Times, Juan Gabriel sa neskôr stal ochrancom opustených a osirených detí, založil sirotinec v Juáreze a často vystupoval na benefičných koncertoch pre detské domovy po celom Mexiku.
"Bol to pesničkár, ktorého slová boli jednoduché a priame. Spieval jazykom obyčajných ľudí, tí sa jeho piesňami stotožňovali," povedal o Gabrielovi Chuco Mendoza, mexický hudobník.
