Lokomotívu urobil aj pre premiéra

Z rodinného domu Jána Nováka z Vajkoviec sa nič nevynáša. Naopak. Všetko sa tam znáša. Pán domu hovorí, že čo je kovové, to je naše. Haraburdím má zapratanú celú pivnicu. Je to jeho raj na zemi. Prečo? Jeho celoživotnou láskou sú vláčiky, ktoré si skladá zo zbytočností, ktoré iní vyhodia.

"Odmalička som trpel na vláčiky ako väčšina mojich rovesníkov. Teta, ku ktorej som často chodieval, bývala v Prahe oproti rušňovému depu. Vzlykanie, húkanie, klepanie, búchanie, syčanie a odfukovanie parných rušňov mi dodnes utkvelo v pamäti. Asi tam niekde sa to všetko začalo."

Rušňovodičom sa však nestal. Hovorí, že všetky deti chcú byť zväčša lekármi či kozmonautmi, no málokomu sa to podarí. Pracoval ako policajt na oddelení dopravných nehôd a pre políciu robí ako civilný zamestnanec aj dnes. No záľuba mu zostala. Pri zvuku lokomotívy cíti vždy chlapčenské chvenie.

Nápad robiť zo zbytočností, čo má doma, dostal na prehliadke parných rušňov, keď mali železnice stopäťdesiate výročie. "Budem robiť lokomotívy, povedal som si." Tak to dodržal. Robí ich po pamäti a podľa toho, čo mu daná súčiastka dovolí. Keď nezapasuje, ide na kopu.

A aké sú to súčiastky? Tie zo starého magnetofónu, televízora, mlynčeka na kávu, dáždnika, písacieho stroja či vodovodného kohútika. Dobrá je aj rúčka z dáždnika, pracka z kabelky, vodárenské veci alebo súčiastka z auta. "Nakupovať" chodí aj ku známym.

"Najlepšie supermarkety na náhradné diely majú kamaráti," smeje sa domáci majster Novák. "Peťo má opravovňu písacích strojov, Milan je hodinárom, Laci brašnárom. Keď majú veľkú kopu, zavolajú mi a ja si vzácnosti odnášam domov. Tam sa mu kopia. Potrebuje všetko - len nech je to z kovu.

"Najväčšiu hodnotu má to, čo náhodou nájdem na ulici, úžasné veci sú ukryté aj na pôjdoch, v pivniciach, pod schodami, v garážach. Keď mi niekto dovolí upratať taký priestor, som vo svojom živle. Materiál na mašinky nekupujem, ale hľadám. Investujem len do farieb a lepidiel."

Svojho koníčka prirovnáva Ján Novák ku droge, k relaxu, bez ktorého by nevedel existovať. Svoje veci mal už na výstave doma aj v zahraničí. O niektorých ani nevie, kde skončili. Ukrajinského ministra dopravy zaujali natoľko, že zmeškal lietadlo. Oplatilo sa mu to - domov odletel s lokomotívou.

"Spomínam si na výstavu mojich diel v Turecku pred dvoma rokmi. Bol tam kongres o Európskej únii, kde boli primátori európskych miest. Talian napísal do knihy, že ďakuje artistovi Novákovi. Povedal som mu, že po povrazoch nechodím, tak aký som ja artista. To som nevedel, že mi tým vyjadril uznanie a nazval ma umelcom," smeje sa vláčikár.

Lokomotívu urobil na špeciálnu objednávku aj pre Mikuláša Dzurindu. Premiér ju dostal k tohoročnej päťdesiatke od železničiarov. Ján Novák hovorí: "Niekto chodí do krčmy, niekto do pivnice. Parné rušne sú pre mňa všetkým. A keď sa páčia iným, ženie ma to dopredu."