HAVANA. Kolumbijská vláda a najväčšia povstalecká skupina Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) v stredu večer v Havane oznámili, že dosiahli dohodu o ukončení pol storočia trvajúcej gerilovej vojny, ktorá bola jedným z najdlhších ozbrojených konfliktov na svete.
Obe strany podpíšu dohodu na slávnosti v septembri, ako uviedli pre tlačovú agentúru DPA vládne zdroje.
Bude referendum
Dohodu vlády s FARC musia však schváliť voliči v plebiscite, až potom vstúpi do platnosti, napísala v stredu agentúra AP. Plebiscit sa bude konať 2. októbra.
Oznámenie o dohode v kubánskej metropole Havana však znamená, že v Kolumbii sa otvára nová kapitola života - obyvatelia krajiny môžu zabudnúť na krviprelievanie, ktoré si vyžiadalo viac ako 220-tisíc ľudských životov a ktoré vyhnalo z domovov vyše päť miliónov ľudí.
Mierové rokovania medzi kolumbijskými vládnymi predstaviteľmi a zástupcami ľavicového povstaleckého hnutia FARC prebiehali v kubánskej metropole s prestávkami takmer štyri roky. Začali sa v novembri 2012, ale narušovala ich nedôvera vytvorená po desaťročiach vojnovej propagandy na oboch stranách.
Koniec utrpenia
"Dosiahli sme konečnú, celkovú a definitívnu dohodu" o ukončení konfliktu a o budovaní stáleho, trvalého mieru, napísali v spoločnom oznámení vláda prezidenta Juana Manuela Santosa a FARC.
"Koniec ozbrojeného konfliktu bude predovšetkým znamenať koniec nesmierneho utrpenia, ktoré konflikt spôsobil," uvádza sa v oznámení. "A po druhé, koniec konfliktu otvorí novú kapitolu v našich dejinách. Chceme, aby v Kolumbii nebola už žiadna ďalšia obeť."
Mierová dohoda zahŕňa reformu vidieka, opatrenia proti obchodovaniu s drogami, účasť bývalých povstalcov na politickom živote a tvorba systému prechodnej justície.
Za posledný týždeň obe strany pracovali celých 24 hodín na tom, aby vyriešili aj posledné detaily dohody.
Loading
...Záväzky vlády
Tá zaväzuje kolumbijskú vládu, aby uskutočnila smelú pozemkovú reformu, prepracovala a zlepšila svoju protidrogovú stratégiu, ale tiež rozsiahlym spôsobom začala podporovať už tradične zanedbávané oblasti krajiny.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Kolumbijčanov má odpor k povstaleckého hnutiu FARC a bez váhania jeho členov označuje za "narkoteroristov", lebo sa vo veľkej miere podieľali na obchodoch s kokaínom v Kolumbii.
Povstalecká armáda bola nútená sadnúť si za rokovací stôl po desaťročí ťažkých strát na bojovom poli - kolumbijskí vojaci podporovaní Spojenými štátmi zabili množstvo povstaleckých veliteľov a rady tejto armády sa zmenšili o polovicu na súčasných 7000 bojovníkov.
Kolumbijský prezident Santos sa teda stal mierotvorcom, aj keď práve on začal vojenskú ofenzívu proti FARC.
Námietky ľudskoprávnych aktivistov
Odporcovia Santosa a niektoré ľudskoprávne organizácie ostro kritizovali kľúčovú časť mierovej dohody: povstalci, ktorí sa priznali k zločinom, nestrávia vo väzení žiaden čas a namiesto toho odslúžia nie viac než osem rokov pri obnove obcí, ktoré krvavý konflikt poznačil.
Prehltnúť bude treba aj ďalší ústupok, ktorý Santos pri vyjednávaní urobil - bývalí povstaleckí vodcovia obsadia kreslá v kongrese, osobitne vyhradené pre ešte stále nepomenované politické hnutie FARC-u.
Po podpise dohody začne FARC mobilizovať svojich vojakov do 31 zón roztrúsených po celej krajine a o 90 dní začnú podľa predpokladov odovzdávať svoje zbrane pozorovateľom OSN.
V uplynulých mesiacoch sa mierové rokovania prejavili aj na bilancii obetí konfliktu v Kolumbii, keď tam zaznamenali najmenej civilných obetí, zabitých povstalcov a násilných akcií od začiatku ozbrojených bojov v roku 1964, informovalo Centrum pre štúdie o konfliktoch (CERAC).
