AMATRICE, BRATISLAVA. Bolo to obľúbené horské mestečko, kam obyvatelia Ríma chodili na dovolenky, aby unikli pred sparným letom. Turistov láka najviac v auguste, teda v čase, keď sú v talianskych firmách tradičné letné dovolenky.
Od štvrtka už idylka horského malomesta s úzkymi historickými ulicami neplatí. V stredu skoro ráno ho zasiahlo zemetrasenie magnitúdom 6,2.
Zomreli desiatky ľudí, číslo sa počas celého dňa menilo, najnovší údaj hovorí o 120 obetiach.
Minúta po minúte: Zemetrasenie zabilo v Taliansku najmenej 73 ľudí Čítajte Mesto tu už nie je
„Moje mesto tu už nie je,“ vyhlásil starosta mesta Sergio Pirozzi.
Zemetrasenie nebolo natoľko silné, aby zbúralo celé mesto, no približne polovica z neho je naozaj v troskách, ďalšie budovy sú poškodené a ešte sa rozhodne o tom, či ich nebude treba zbúrať.„Je tu toľko tiel, že konečný počet obetí si nedovolím ani odhadovať,“ dodal starosta.
Okrem Amatrice zasiahli otrasy najviac okolité mestá Arquata del Tronto a Accumoli.
„Keď sa teraz rozvidnelo, vidím, že situácia je ešte horšia, ako sme sa obávali. Budovy spadli, ľudia pod nimi uviazli a nepočuť žiadne hlasy,“ opísal tragédiu vo svojom meste starosta Accumoli Stefano Petrucci.
Amatrice pred a po zemetrasení. (zdroj: i.guim.co.uk)Nedá sa predpovedať
Každá podobná tragédia prekvapí, napríklad zemetrasenie sa nedá presne predpovedať. Nedá sa ani povedať, že by v Taliansku išlo o niečo výnimočné. „Rozsiahle časti Talianska ležia na veľkých tektonických zlomoch,“ varuje napríklad britské ministerstvo zahraničných vecí. „Menšie otrasy a zemetrasenia sa tu odohrávajú prakticky denne.“
O tom, že Apeninský polostrov je nepokojný, svedčí okrem otrasov aj aktivita sopiek ako Vezuv či Etna. Najvýznamnejšia činnosť sa odohráva v Apeninách, ktoré tvoria základ celého polostrova. V nich sa nachádzajú aj mestá, ktoré postihli stredajšie otrasy.
V Taliansku sa zrážajú eurázijská a africká tektonická platňa, ročne sa oproti sebe posunú asi o dva a pol centimetra. Práve preto je tento región najnepokojnejší v Európe.
V roku 2009 zničilo stredotalianske mesto L’Aquilla ešte horšie zemetrasenie, ako bolo to stredajšie.
Zahynulo tu vyše tristo ľudí. Mesto sa tiež stalo varovaním pre Amatrice a symbolom toho, ako sa rekonštrukcia po zemetrasení nerobí.
Predpovedať zemetrasenie? Hudba budúcnosti, tvrdí seizmológ Čítajte Ako sa to nerobí
Ani po siedmich rokoch v historickom centre talianskej L’Aquily nežije takmer nikto. Otvorené sú obchody aj úrady, mnohé ulice však stále lemujú lešenia a žeriavy.
„Potrvá roky znovu vybudovať mesto, najmenej dvadsať,“ hovorí pre server TheLocal.it miestny predavač Guido. „Malo sa spraviť viac pre predavačov a podnikateľov v centre, aby mesto žilo,“ dodáva.
Prilákať vie už len hŕstku turistov, ľudia sa z centra odsťahovali do zrekonštruovaných okrajových častí a okolitých miest a korupčné škandály znamenali, že peniaze od štátu sa dostali najmä do rúk politikov či developerov.
Pár dní po zemetrasení napríklad jeden z dvojice majiteľov stavebných firiem z Ríma v uniknutej nahrávke kolegovi hovoril, ako sa počas zemetrasenia v posteli smial s vidinou zárobku.
Centrum malo byť zväčša zrekonštruované do roku 2017, dnes sa už hovorí o roku 2022. Doteraz sa podarilo opraviť vyše polovicu mesta. „Je to momentálne najväčšie stavenisko v Európe,“ napísala v marci agentúra ANSA.
Zničená L'Aquila v roku 2009. (zdroj: TASR/AP)Peniaze pre mafiu
Mesto na rekonštrukciu dostalo dvanásť miliárd eur, no len na vybudovanie lešení išlo asi 250 miliónov eur. Pre úplatky za vyše 620-tisíc eur na dohodenie zákaziek skončil napríklad starosta mesta Massimo Cialente.
Podľa vyšetrovania Európskeho parlamentu tiekli peniaze určené na prebudovanie mesta do firiem napojených na mafiu.
Zemetrasenie sa stalo tiež známe tým, že po ňom súdili vedcov, ktorí vraj nedostatočne varovali pred hrozbou. Absurdný proces sa napokon skončil konštatovaním známej poučky z učebníc geológie – zemetrasenia sa jednoducho predpovedať nedajú.
(zdroj: SME, GRAPHIC NEWS, GRAF SME/MM)Krajina sa nepoučila
Už v roku 2002 krajina prijala viacero pravidiel, ktoré musia konštruktéri budov dodržiavať. Väčšina z nich však pravidlá ignorovala, dodatočné opatrenia nespravila ani väčšina škôl.
Podľa odborníkov pritom Taliansko má množstvo pokrokových technológií na výstavbu odolných budov. „Nechýba tu technologické know-how, je to politický problém,“ povedal v roku 2009 pre BBC Thomas Braun, seizmológ z talianskeho Národného inštitútu pre geofyziku a vulkanológiu.
Lacný betón nespĺňa podmienky na to, aby zvládol ničivé zemetrasenia typické pre Taliansko, nehovoriac už o historických budovách.
Berlusconi (v červenej prilbe) ukazujú trosky L'Aquily. (zdroj: SITA/AP)Teraz vraj peniaze sú
Po zemetrasení v L'Aquile vtedajší premiér Silvio Berlusconi ľuďom, ktorí prišli o domovy a dočasne prežívali v stanoch, odkázal, aby si to užili „ako kemping“, no najmä sľúbil peniaze na rekonštrukciu, ktoré vláda nemala.
Teraz vládny fond pre mimoriadne situácie sľúbil 234 miliónov eur na rekonštrukciu zničených oblastí, oznámilo ministerstvo hospodárstva. A nepriamo sľúbilo, že L’Aquila sa opakovať nebude.
„Chceme občanov, z ktorých domovov sa stali trosky, ubezpečiť, že máme peniaze a skúsenosti, aby sme zasiahli, prekonali mimoriadny stav a spustili nový začiatok,“ uviedla v tlačovom vyhlásení zástupkyňa ministra hospodárstva Paola de Micheliová.
