BRUSEL, BRATISLAVA. Malta, maličký ostrov a člen Európskej únie, patrí medzi krajiny s najnižším podielom národnostných menšín. Pri pohľade na držiteľov maltských pasov však podobný dojem nemáte. Je medzi nimi množstvo Rusov či obyvateľov pochádzajúcich zjavne z arabských či iných moslimských krajín.
Nie je to náhoda.
Môže za to vládny program udeľovania pasov. Lepšie povedané, systém obchodovania s maltskými cestovnými dokumentmi. Európska únia ho často kritizuje, no v tomto smere nemá na Maltu takmer žiadne páky.
„Sú to praktiky banánovej republiky,“ rozčúlil sa nedávno luxemburský europoslanec Frank Engel.
Takmer tisíc mien
Keď tento týždeň maltská vláda na svojej stránke zverejnila zoznam viac ako 900 ľudí, ktorým vlani udelili občianstvo, nachádzali sa na ňom samé cudzokrajne znejúce mená. Ali Ihab Daoud Abdellatif, Alexej Epifanov či Alina Sergejevna Chyrkova Attard si pravdepodobne pasy kúpili.
Väčšina z „nových Malťanov“ sú pravdepodobne obchodníci. To by nebol problém. Problém je, že na získanie maltského občianstva im stačila v podstate jediná podmienka – dostatok peňazí.
Malta program "predávania“ pasov spustila pred dvoma rokmi. Dnes sa ukazuje, že ide o výnosný biznis, na ktorom len polmilónová krajina dobre zarába.
