DHÁKA, BRATISLAVA. Keď pre pukliny v stenách na chvíľu evakuovali pracovníkov textilnej fabriky na Rana Plaza v bangladéšskej Dháke, dievča nazývané Beauty na druhý deň nechcelo prísť do práce a v nebezpečnom prostredí znovu šiť rifle a tričká.
Odmietnuť pracovať však pre bežnú šičku takmer bez práv znamenalo stratiť prácu. Keď mechanik zapol generátor, stĺpy začali praskať. Beauty s krikom vybehla von, dokonca musela udrieť strážnika, aby ju cez dvere pustil.

Keď sa vonku obzrela, budova sa zrútila. V ten deň, 24. apríla 2013, zabila osemposchodová budova vyše tisícsto pracovníkov.
Napriek tragédii sa Beauty opäť do menšej fabriky vrátila a pokračuje v šití, aby mala aspoň nejaké peniaze.
„Žijem v hlinenom dome. Bojím sa, že sa zrúti, aj keď sa objaví malá puklina. Aj hluk na ulici ma vie vystrašiť – odchádzam z fabriky, keď počujem triviálny zvuk... Strach je vo mne hlboko zakorenený,“ spomína v rozhovore pre mimovládnu organizáciu Human Rights Watch.
Tragédia na Rana Plaza poznačila pred vyše troma rokmi textilný priemysel po celom svete. V podobných podmienkach len v Bangladéši pracujú asi štyri milióny ľudí, najmä žien.
Šičky pritom vyrábajú často textil, ktorý putuje do európskych obchodov značiek ako H&M, Gap, Zara či Marks & Spencer. Starajú sa módne značky o to, v akých podmienkach ich produkty vznikajú?


V USA za trinásť, v Ázii za tri
Päť eur za tričko, štyri za šaty. Aj tieto ceny môžete vidieť v predajniach známych značiek v slovenských obchodoch.
Podľa Inštitútu pre globálnu prácu a ľudské práva by napríklad výroba rifľového trička v Spojených štátoch stála 13,22 dolára, kým v Bangladéši by stálo 3,72 dolára. Najväčší rozdiel je práve v sume za pracovnú silu – v USA by na ňu išlo minimálne 7,47 dolára, v Bangladéši len 22 centov.
Vo Švédsku budúci týždeň vychádza kniha Modeslavar (Módni otroci). Dvojica autorov sa stretla s dvoma 15-ročnými dievčatami, ktoré ešte pred rokom začali pracovať v textilných fabrikách v Barme, s ktorými spolupracuje aj švédsky módny reťazec H&M.