BRUSEL, BRATISLAVA. Keď príde na budúci týždeň Angela Merkelová do Prahy, bude ju v uliciach čakať minimálne deväť demonštrácií – niektoré namierené proti jej riešeniu migračnej krízy, iné na jej podporu.
Len niekoľko dní predtým bude hovoriť o budúcnosti Únie na talianskom ostrove Ventotene s talianskym premiérom Renzim a francúzskym prezidentom Hollandom, hneď potom zase bude rokovať s lídrami krajín V4.
Rušný program má aj šéf Európskej rady Donald Tusk – kým sa 16. septembra začne v Bratislave dôležitý európsky summit, chce sa stretnúť takmer so všetkými európskymi lídrami a hovoriť aj o tom, ako bude brexit a najmä Únia vyzerať. Aké najväčšie výzvy musia riešiť európski lídri pred bratislavským summitom?
Loading
...Bez výnimiek
Už keď bývalý britský premiér David Cameron prišiel vo februári z Bruselu s prísľubom viacerých ústupkov (ak by nedošlo k brexitu), viaceré krajiny hovorili o prílišnom kompromise. Briti však hlasovali za brexit a Británia tak bude musieť o svojom budúcom vzťahu s EÚ rokovať.
Európski lídri pri prvých rokovaniach krajinu varovali, že si nemôže „vyberať čerešničky“ z európskych privilégií a pravidiel. Teraz je ich úlohou, aby to nespravili aj ostatné krajiny EÚ a nežiadali viac výnimiek. „Nemecko sa bude snažiť vyhnúť výnimkám, je to Merkelovej hlavná politika, aby od toho členské štáty odradila,“ hovorí pre SME šéf českého think-tanku Evropské hodnoty Radko Hokovský.
Turecká neistota a utečenci
Ani mesiac po pokuse o puč v Turecku neprišiel do Ankary či Istanbulu žiadny z európskych lídrov. Kým pred pár mesiacmi boli vzťahy Turecka a EÚ blízke, po Erdoganových čistkách a vzájomnej slovnej kritike sa Turecko vyhráža zrušením dohody, ktorá zatiaľ výrazne znížila počty utečencov prichádzajúcich do Európy.
„Turecká vláda chce byť členom EÚ v roku 2023,“ povedal v rozhovore pre Die Welt turecký veľvyslanec pri EÚ Selim Yenel. Brusel to však zatiaľ pozitívne nevidí, rakúsky minister zahraničia po tvrdej kritike povedal, že Únia Turecko nepotrebuje.
