MOSKVA, BRATISLAVA. Ich vojenskú infraštruktúru nevyužívala od druhej svetovej vojny žiadna cudzia armáda. Spojenectvo Iránu a Ruska však môže znamenať viac ako len spoločné využívanie letiska.
Ruská armáda začala v posledných dňoch bombardovať Sýriu z iránskeho územia. Podľa Moskvy tým k žiadnemu porušeniu rezolúcie OSN alebo iných medzinárodných pravidiel nedochádza. V stredu s takým stanoviskom vystúpil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

Reagoval tak na pochybnosti Spojených štátov, či nebola porušená rezolúcia OSN 2231, ktorá obmedzuje predaj a používanie bojových lietadiel v Iráne. Podľa ministra Lavrova je to nezmysel, pretože Rusko by muselo odovzdať bombardéry Iránu, čo sa nestalo.

Ruské varovanie?
Vyše sedemdesiat rokov iránske letiská cudzie armády nevyužívali, tvrdí tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu Ali Šamchaní.
Na letisko v Hamadáne prvýkrát dosadli ruské bombardéry, ktoré odštartovali z Ruska, 14. augusta. O dva dni neskôr už z iránskeho územia ruské lietadlá bežne štartovali.
Podľa agentúry Tasnim nejde však v žiadnom prípade o budovanie stálej ruskej základne v Iráne. Podľa mnohých Rusko začalo vojenskú operáciu, ktorej cieľom je vytvorenie veľkej regionálnej koalície na čele s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Časopis Time dokonca píše o novej „osi zla“.
„Rusi využili politické vákuum, ktoré za sebou zanechali Američania a západné krajiny, ktoré ustúpili,“ tvrdí pre americký server Stars and Stripes George Sabra, sýrsky opozičný aktivista žijúci v Paríži.
Magazín údajnú ruskú výzvu formuloval ako varovanie: „Pripojte sa k nám alebo sa obrátime k vašim nepriateľom.“ Ak by sa podľa magazínu vzájomné vzťahy s USA nezlepšili, Rusi sa môžu pripojiť ku koalícii Asad - Irán - Hizballáh.

Efektívnejšie zásahy
Ruskí vojenskí experti však odôvodňujú tento krok čisto technickými príčinami.