NEW YORK. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun by podľa vlastných slov privítal, keby ho vo funkcii vystriedala po prvý raz žena. Jeho druhý päťročný mandát vyprší 31. decembra.
Pan, ktorého citovala agentúra AP, minulý týždeň počas pracovnej návštevy amerického štátu Kalifornia vyhlásil, že "je už najvyšší čas", aby sa po ôsmich mužoch stala šéfkou OSN žena.
Líderky schopné zmeniť svet
Pan Ki-mun v Los Angeles zdôraznil, že ženy tvoria polovicu svetovej populácie a mali by preto dostať širšie mocenské právomoci a "rovnaké šance".
Momentálne sa o tento post uchádza 11 kandidátov vrátane piatich žien. Pan však prízvukoval, že toto rozhodnutie nezávisí od neho, ale od 15-člennej Bezpečnostnej rady, ktorá musí ešte odporučiť svojho favorita na schválenie 193-člennému Valnému zhromaždeniu.
"Ženy zastávajú mnoho význačných a popredných funkcií vo vládach štátov, obchodných spoločenstvách, politických subjektoch či kultúrnych inštitúciách. Niet dôvodu, prečo by tak nemalo byť aj v OSN," vyhlásil Pan.
Podľa neho existuje "veľa výnimočných, motivovaných líderiek schopných zmeniť svet". Pan však v tejto súvislosti konkrétne meno neuviedol.
Lajčákove šance na post šéfa OSN sú po dvoch voľbách minimálne Čítajte Dve pravdepodobné kandidátky
V hlasovacom procese sú momentálne Bulharka Irina Bokovová, riaditeľka Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorrová, bývalá novozélandská premiérka Helen Clarková, ktorá predsedá Rozvojovému programu OSN (UNDP), kostarická diplomatka Christiana Figueresová a bývalá moldavská ministerka zahraničných vecí Natalia Ghermanová.
Spomedzi ženských kandidátok majú najväčšie šance na úspech Irina Bokovová, ktorá v prvom kole voľby skončila na treťom mieste a Susana Malcorrová. Tá Bulharku na treťom mieste vystriedala v druhom kole.
Pozícia generálneho tajomníka tejto organizácie tradične rotuje medzi predstaviteľmi pochádzajúcimi z jednotlivých regiónov sveta. Funkciu už zastávali činitelia z Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a západnej Európy. Východoeurópske krajiny vrátane Ruska poukazujú na to, že teraz by mal byť rad na nich.
