Podľa denníka Maariv 80-ročný Weizman, ktorý bol prezidentom Izraela v rokoch 1993-2000, zomrel dnes večer vo svojom dome v severoizraelskom meste Cézarea v kruhu najbližších. V poslednom čase často trpel infekciami dýchacích orgánov, čo si vyžiadalo niekoľko hospitalizácií, naposledy dokonca na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Izraelský rozhlas informoval, že pohreb by sa mal uskutočniť v utorok.
Zosnulý exprezident bol známy nedostatkom taktu, ale vďaka vysokej inteligencii a politickému rozhľadu sa stal jedným z najzaujímavejších a súčasne aj najneznesiteľnejších verejných činiteľov v Izraeli.
Weizman bol archetypom leteckého dôstojníka, hovoril rovnako dobre rodnou hebrejčinou i angličtinou, ktorú sa naučil počas služby v britskom Kráľovskom letectve (RAF).
Od začiatku druhej svetovej vojny slúžil v britskom Kráľovskom letectve (RAF) ako pilot a dôstojník. Po návrate do Palestíny v roku 1947 vstúpil do polovojenskej organizácie Haganah.
Po neúspechu v druhej tzv. sinajskej vojne pokračoval v práci na budovaní jednej z najlepších vzdušných obrán na svete. V rokoch 1948-58 zastával rôzne veliteľské funkcie v letectve. Počas tzv. šesťdňovej vojny bol členom generálneho štábu.
Do politiky vstúpil v roku 1969 v drese hnutia Menachema Begina, ktoré sa vtedy nazývalo Gahal. V celonárodnej vláde, ktorá však mala krátke trvanie, zastával funkciu ministra dopravy.
Medzníkom v jeho kariére bol rok 1976. Pomocou brilantnej kampane sa mu podarilo doviesť k moci stranu Menachema Begina, ktorá dovtedy dlhé roky zotrvávala v opozícii.
V roku 1977 sa stal ministrom obrany a bol s generálom Mošem Dajanom jedným z hlavných architektov rokovaní v Camp Davide, kde sa uzavrela separátna mierová dohoda s Egyptom zo septembra 1978. Za židovský štát zmluvu podpisoval vtedajší premiér Menachem Begin, Weizman bol v tom čase ministrom obrany.
Weizman nikdy nepodporoval osídlenie okupovaných území, a to bol dôvod, prečo po konflikte s Beginom rezignoval z funkcie. Weizmana na poste ministra obrany vystriedal terajší premiér Ariel Šaron.
V roku 1984, doslova päť minút pred voľbami, si založil vlastné stranu Jahad. Dopustil sa však vážnej taktickej chyby. Ako veľmi populárny politik a vojak mal šance získať päť a až sedem mandátov od pravicovej či ľavicovej časti voličov. Nenaznačil však, s kým mieni svoje mandáty spojiť, a tak mu voliči z oboch strán dali málo hlasov. Získal iba dva mandáty a nakoniec sa spojil s ľavicovo centristickou Stranou práce.
V rokoch 1984-90 pôsobil v ministerských funkciách. V januári 1990 bol vylúčený z užšieho kabinetu vlády za údajné kontakty s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny.
V roku 1992 odišiel z politiky a venoval sa súkromnému podnikaniu.
V prezidentských voľbách v marci 1993 kandidoval za Stranu práce. Necelé tri roky pred vypršaním druhého päťročného mandátu 10. júla 2000 abdikoval, čím sa stal prvým prezidentom Izraela, ktorý v jeho vyše 50-ročnej histórii odstúpil. Vyhol sa tým ponižujúcej procedúre zbavenia najvyššej ústavnej funkcie, ktorú proti nemu chceli podniknúť viacerí pravicoví poslanci pre podozrenie z korupcie a finančnej sprenevery. Poslanci parlamentu potom do funkcie hlavy štátu zvolili Mošeho Kacava z opozičnej strany Likud.
Generál Ezer Weizman sa narodil 15. júna 1924 v Tel Avive, v rodine bohatých židovských prisťahovalcov z Ruska. Je synovcom prvého izraelského prezidenta Cheima Weizmana a švagor legendárneho generála Mošeho Dajana.
Bol ženatý a mal jednu dcéru. Jeho syn Šaul bol v roku 1969 pri prestrelke s Egypťanmi vážne zranený a v roku 1992 zomrel.
