LONDÝN, BRATISLAVA. Nemal by sa brať na ľahkú váhu, môže vážne ohroziť partnerský vzťah. „Môže vytvoriť vážne a dlhodobé rozpory, najmä ak debaty o ňom neprebehnú správne,“ varuje Elaine Taylorová z britskej agentúry Relate Cambridge, ktorá sa zameriava na rady pre partnerov, pred – brexitom.
„Využite túto príležitosť na to, aby ste sa naučili riešiť rozdielne názory pozitívnym spôsobom,“ radí agentúra v tlačovej správe. „Určite si jasné hranice, aby ste sa nedostali do bodu, z ktorého už niet návratu.“
A niekedy by bolo lepšie dohodnúť sa, že sa nedohodnete.

Rady pre politikov
Poradcovia tvrdia, že čoraz častejšie za nimi chodia ľudia, ktorým sa vzťah rozpadáva na postoji k brexitu. „Z týchto rád by si mali zobrať príklad aj politici,“ doplňa BBC.
Spory o brexit sa totiž objavujú už aj v samotnej britskej vláde, dokonca medzi ministrami, ktorí sa v kampani zasadzovali za vystúpenie a mali by sa teda cítiť ako víťazi.
Keď však prichádzajú na rad konkrétne kroky, nevedia sa dohodnúť, kto má čo na starosti. Konkrétne ide o Borisa Johnsona, čerstvého ministra zahraničných vecí, a Liama Foxa, šéfa novovytvoreného ministerstva pre medzinárodný obchod.
Politici, ktorí sa podľa nariadenia premiérky Theresy Mayovej spolu delia aj o luxusné vidiecke sídlo Chevening určené pôvodne pre šéfa britskej diplomacie, sa nevedia dohodnúť, kto má mať na starosti obchodnú diplomaciu.
Tá tradične spadá pod ministerstvo zahraničných vecí, no Fox už v liste Johnsonovi a premiérke odkázal, že by tieto právomoci mali spadať pod neho a Johnson by sa mal sústrediť na „diplomaciu a bezpečnosť“, píše sa v liste, ku ktorému sa dostal denník Daily Telegraph.
Johnson to podľa podľa vládneho zdroja jednoznačne odmietol. „Nie je žiadna šanca, že by sa ministerstvo zahraničných vecí vzdalo jednej zo svojich kľúčových právomocí,“ uvádza zdroj.
Johnson chce namiesto toho do Foxovho úradu poslať „niekoľko odborníkov so skúsenosťami s touto prácou“.
Ďalšie nové ministerstvo, ktorého sa Johnson môže obávať, je úrad ministra pre brexit Davida Davisa. Hrozí, že pod neho automaticky presunú celé európske oddelenie britskej diplomacie.

Nebude to ľahké
Podobné úvahy a spory priamo vnútri vlády len podporujú obavy, že brexit nepôjde tak hladko, ako by si mnohí priali. Okamžite po júnovom referende o vystúpení sa z Bruselu ozývali hlasy, že rokovania treba začať čím skôr.
Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová vtedy povedala, že Británia má právo na niekoľko mesiacov príprav, ale neistota nemôže trvať príliš dlho.
Mayova však vyhlásila, že článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí o vystúpení, využije najskôr koncom roka, vtedy začne plynúť dvojročná lehota na rokovania o vystúpení.
Sunday Times však v nedeľu priniesol informáciu z prostredia londýnskych finančníkov, podľa ktorého k brexitu nedôjde skôr ako koncom roka 2019. Prezradil mu to vraj vládny zdroj.
Situácia je v súčasnosti jednoducho príliš chaotická a nikto presne nevie, ako by mali rokovania vyzerať.
„Nemajú ani podmienky na prijatie ľudí, ktorých potrebujú. Hovoria, že nepoznajú ani otázku, ktorú by sa mali pýtať, keď sa začnú skutočné rokovania,“ cituje Sunday Times zdroj.
Nie sú ľudia
Dve nové ministerstva nemajú ani dostatok ľudí. Davis má na ministerstve pre brexit len tretinu z 250 plánovaných zamestnancov, Fox si zas predstavoval tisíc odborníkov na rokovania o medzinárodnom obchode, nemá ešte ani stovku.
Oliver Letwin, ktorý pôsobil do júla tohto roka vo vláde Davida Camerona, pripomenul, že britská vláda odborníkov na rokovania o medzinárodnom obchode ani nemá. Táto oblasť totiž spadá do kompetencie Európskej únie a Briti sa toho tak po vstupe v roku 1973 vzdali.
Ak aj sú medzi odborníkmi v Bruseli Briti, tí pracujú pre Úniu a nemusia sa vrátiť do Londýna. „Niektorí sa zrejme vrátia, tí najskúsenejší zrejme budú musieť vycvičiť mladších,“ povedal Letwin pre Daily Telegraph. Aj toto bude rokovania naťahovať.

Kľúčové rokovania
Briti musia s Európou a so svetom vyrokovať podmienky ďalšej obchodnej spolupráce, najmä to, či a za akých podmienok ostanú súčasťou spoločného hospodárskeho priestoru. Táto otázka bude kľúčová aj pre približne 90-tisíc Slovákov pracujúcich na Ostrovoch, ktorí môžu, ale aj nemusia prísť o právo pracovať tam.
Komentátor Forbesu Tim Worstall píše, že problémom v skutočnosti nie je to, že britská vláda nemá ľudí na rokovania. „Skutočným problémom je to, že vláda sa nerozhodla, čo chce vlastne vyrokovať. To je oveľa väčší problém ako to, kde nájsť ľudí, ktorých posadíme za rokovací stôl oproti Európanom,“ tvrdí.
Práve preto je podľa neho kľúčové, aby si vláda jednoznačne určila, čo chce dosiahnuť. Či chce napríklad prístup k spoločnému trhu, aj keď to znamená, že nebude môcť kontrolovať migráciu. Alebo či je migrácia taká kľúčová, že je pre ňu ochotná obetovať aj zatiaľ neznáme ekonomické straty.
Na tieto zásadné otázky Mayovej vláda v prvom mesiaci svojho pôsobenia jednoznačne neodpovedala.
Aj pri týchto debatách by mohli pomôcť rady od Relate. „Najmä, nikdy nezabúdajte byť milí voči tým, na ktorých vám záleží, najmä po vášnivej diskusii, keď už vyprchali vášne.“