TEL AVIV. Tisíce židovských veriacich si od soboty pôstnym dňom a modlitbami pripomínajú výročie zničenia dvoch jeruzalemských chrámov.
V okolí Múru nárekov, ktorý je ich pozostatkom, hliadkovali posilnené policajné hliadky.
Chceli zabrániť konfrontáciám
Cieľom sprísnených bezpečnostných opatrení bolo zabrániť konfrontáciám počas pôstneho dňa Tiš'a be-av, ktorým si židia od sobotňajšieho večera pripomínajú hneď niekoľko tragických udalostí vo svojich dejinách - medzi nimi je aj zničenie prvého (Šalamúnovho) chrámu v roku 586 pr. n. l. Babylončanmi a zničenie druhého chrámu roku 70 n.l. Rimanmi.
Deň pôstu sa začal v sobotu po západe slnka čítaním z knihy Plač Jeremiášov a spevom žalospevov. Svetlá v synagógach boli stlmené a modlitby sa predčítavali v smútočnom tóne. Pôstny deň sa končí v nedeľu západom slnka.
Múr nárekov alebo Západný múr je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku konci obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Dnes je to najposvätnejšie miesto židov a zároveň miesto smútku nad zničením chrámu.
Posvätná aj pre moslimov
K Múru nárekov prichádza mnoho pútnikov z celého sveta, aby pri ňom vyslovili svoje modlitby, ktoré zároveň, napísané na kúsku papiera, vkladajú do štrbín múru.
Chrámová hora je posvätným miestom aj pre moslimov. Podľa súčasného status quo sa na Chrámovej hore, kde je aj mešita al-Aksá, môžu modliť len moslimovia, židia majú dovolenú len návštevu.
Sporné pravidlá ohľadom návštev posvätných miest a modlenia sa tam viedli v uplynulých rokoch k opakovaným potýčkam medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Práve obavy Palestínčanov, že Izrael sa snaží zmeniť zaužívané pravidlá, boli jednou z príčin vlny násilností a teroristických útokov Palestínčanov, pri ktorých bolo od vlaňajšieho októbra zavraždených 35 Izraelčanov a štyria cudzinci.
O život prišlo aj okolo 200 Palestínčanov, pričom dve tretiny z nich bezprostredne po útoku zastrelili izraelské bezpečnostné zložky.
