BRUSEL, BRATISLAVA. Holandský novinár Joris Luyendijk to nazval „projektom bolesť“.
„Nikto nechce byť pomstychtivý, ale maximálne politické a ekonomické škody by zastavili ďalších podpaľačov,“ tvrdí v komentári pre denník Guardian.
Šesť týždňov po tom, čo Veľká Británia hlasovala za odchod z EÚ, stále nie je jasné, ako bude vzájomný vyše dvojročný rozchod vyzerať.
Podľa Luyendijka sa Európska únia bude snažiť o veľký tlak na Britániu a jej partnerov, aby krajinu izolovala a de facto vystrašila ostatné krajiny od možného referenda o zotrvaní v Únii. Doterajšie rokovania tak vyzerajú len z úst niektorých politikov.

Rýchly priebeh
Kým britskí lídri po referende hovoria oveľa opatrnejšie a spomínajú kompromisy či otvorený pracovný trh (ktorý bol paradoxne použitý v kampani ako argument za odchod z Únie), lídri EÚ boli spočiatku tvrdší.
Šéf europarlamentu Martin Schulz len pár dní po referende povedal, že nie je v nikoho záujme zažívať neistotu po hlasovaní a Británia by mala spustiť článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí o odchode z Únie, čo najskôr.
Francúzsky prezident Francois Hollande zase podotkol, že Británia „nemôže mať voľný pohyb tovarov, kapitálu a služieb, ak nebude mať voľný pohyb ľudí“.
Kritickejší bol človek, ktorý klauzulu o odchode z Únie vymyslel. Únia by mala byť špeciálne tvrdá počas rokovaní s Britániou, povedal v júli aj bývalý taliansky premiér a autor článku 50 Lisabonskej zmluvy Giuliano Amato.
„Nedajme Británii možnosť myslieť si, že brexit je len lepší spôsob toho, čo robili doteraz, teda vyberanie si toho, čo sa im hodí a odstúpiť od toho, čo sa im nepáči. Brexit je totálne odstúpenie. A oni to vedia,“ povedal Amato podľa agentúry Reuters. Tvrdší postup má podľa neho ukázať, že Británia urobila chybu, hovorí zarytý podporovateľ európskej myšlienky.

Príležitosť na reštart
Tvrdší postup podporujú aj ľudia v niektorých európskych krajinách, ukazuje prieskum agentúry Ipsos Mori.
Viac ako polovica oslovených Európanov z deviatich členských štátov sa obáva, že brexit bude mať negatívny vplyv na európsku ekonomiku a že Úniu oslabí. Napriek tomu prieskum ukazuje aj to, že väčšina v piatich krajinách si myslí, že brexit by mal byť pre Britániu bolestivý. Únia by mala nepriaznivú dohodu Británii ponúknuť podľa väčšiny Francúzov, Belgičanov či Talianov.
Lichtenštajnský princ Michael tvrdí, že Únia nechce Britániu trestať a ekonomické dôsledky brexitu sú prirodzené. "Brexit je istý problém pre britskú ekonomiku, ale aj pre zostávajúce krajiny EÚ," tvrdí v blogu pre server Geopolitical Intelligence Service.
Podľa viacerých analytikov sa preto Brusel bude snažiť o vzájomne výhodnú dohodu, aby nepoškodil ešte viac ostatné krajiny EÚ. "Hlasovanie o brexite ponúka príležitosť začať znovu s prázdnym plátnom. Európania by nemali strácať čas s pocitmi ranenia a obviňovaním," píše pre Financial Times nemecký ekonóm Leonhard Fischer.
Hlavné rokovania o tom, ako bude vzájomný rozchod vlastne vyzerať, môžu prísť až v septembri v Bratislave.