NEW YORK, BRATISLAVA. Volajú ho aj šéfom planéty. Neriadi svet, nerozhoduje o globálnej ekonomike, vojne či mieri a v podstate ani o tom, kam sa svet bude ďalej uberať. Označenie šéfa planéty môže byť prehnané, funkcia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov je však minimálne v diplomatických kruhoch absolútnym vrcholom toho, čo môžete v tejto kariére dosiahnuť.
Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že diplomatickým „šéfom zemegule“ môže byť Slovák.
Keď ešte pred niekoľkými mesiacmi do boja o post generálneho tajomníka najväčšej organizácie sveta vstúpil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, mnohí o ňom hovorili ako o jednom z najrešpektovanejších diplomatov sveta.

Bývalý vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu mal byť tiež kandidátom, ktorý by v spleti často kontroverzných či neznámych mien predstavoval niečo ako kompromis. „Mal by patriť medzi dvoch až troch posledných favoritov,“ povedal pre SME ešte koncom mája zdroj z prostredia stredoeurópskej diplomacie.

Poškodili mu utečenci?
Dnes, dva mesiace pred konečnou voľbou, ktorá sa má uskutočniť už v októbri, je, zdá sa, všetko inak. „Lajčák je na chvoste pelotónu,“ tvrdí pre SME analytik Martin Mezenský z českého think-tanku AMO, ktorý sa dlhodobo venuje fungovaniu OSN.
Mezenský naznačuje, že Lajčákova doteraz možno najsilnejšia stránka – schopnosť uzatvárať kompromisy a nemať príliš vyhranené postoje – ho tentoraz mohla zradiť. Aj keď v prípade generálneho tajomníka OSN ide možno o niečo ako nevyhnutnú vlastnosť.

Slovenský diplomat sa však možno až priveľmi spoľahol na hru na všetky strany, a tak trochu sa prepočítal. „Postoje slovenskej vlády počas utečeneckej krízy značne pošramotili jeho šance,“ uviedol v zjavnej narážke na výroky premiéra Roberta Fica o tom, že chce na Slovensku „zabrániť vytvoreniu ucelenej moslimskej komunity“.