NAÍ DILLÍ, BRATISLAVA. Viac ako desaťročie bola zadržiavaná a nútene kŕmená cez hadičku v nose.
Indická aktivistka Irom Šarmilová začala protestnú hladovku v novembri 2000, keď indické bezpečnostné zložky zabili v jej štáte Manípur desať civilistov.
Ozbrojené zložky v niektorých indických štátoch majú totiž na základe zákona AFSPA rozšírené právomoci na zatýkanie aj zabíjanie, ak je to potrebné.
Keď Šarmilová začala protestnú hladovku, zatkli ju na základe zákona zakazujúceho spáchanie samovraždy. Odvtedy s menšími prestávkami trávila čas v súdnej väzbe v nemocnici v meste Imphal, kde ju podľa BBC cez hadičku kŕmili zmesou liekov a detskej výživy. Pred izbou neustále stáli stráže, každé dva týždne opätovne deklarovala svoje protestné stanovisko pred súdom.
Prepustili ju v roku 2014, no keďže odmietala prestať vo svojom proteste, po dvoch dňoch ju opäť zatkli.

Aj spoločnosť je špinavosť
„Nerobte zo mňa bohyňu. Som len obyčajná žena s obyčajnými túžbami,“ povedala raz podľa BBC. V utorok ukončila hladovku tým, že symbolicky ochutnala med. "Nikdy nezabudnem na túto chvíľu," povedala na tlačovej konferencii.
„Postila som sa 16 rokov a nič som z toho nemala. Chcem skúsiť inú formu agitácie – takú, kde ma uvidíte čeliť ministrovi štátu,“ povedala podľa The Hindu. Šarmilová oznámila, že sa chce vydať a následne kandidovať v budúcoročných regionálnych voľbách ako nezávislá kandidátka.
Nie všetci však s jej rozhodnutím súhlasia. „Je naša najdôveryhodnejšia ikona odporu,“ hovorí pre BBC Nameirakpam Chaobi Devi z dedinky Malom. „Ale ak sa zapojí do politiky, príde o dôveru. Nikto už politikom v Manípure neverí.“
Dnes 42-ročná aktivistka, ktorú označujú za „väzňa svedomia“, obavy odmieta: „Ľudia hovoria, že politika je špinavosť, ale to je aj spoločnosť,“ povedala reportérom podľa indickej NDTV.
„Toto je môj život. Chcem rovnosť... nazývajú ma Železnou lady Manípuru a podľa toho chcem aj žiť,“ dodáva.