RIO DE JANEIRO, BRATISLAVA. Pár metrov od miesta, kde stálo spirituálne centrum a jej dom, sa dnes týči luxusný hotel a športoviská. Heloisa Helena Costa Bertová, vyznávačka afroamerického náboženstva kandomble, sa s úradmi v Rio de Janeiro súdi už viac ako rok. Dnes žije u priateľov, zadlžená, bez domova. S najväčším športovým sviatkom pre celú Brazíliu za rohom.
Srílančanovi Ranjithovi sľúbili v Katare plat asi tristo eur mesačne. “Neskôr mi povedali, že to bude polovica. Dodnes som však nič nedostal,” hovorí.
Robotníkovi na budovách, ktoré majú zlepšiť infraštruktúru pred futbalovým šampionátom, vzali doklady a spáva v zaprášenej izbe so siedmimi ďalšími ľuďmi. Na cestu do Kataru si bral pôžičku - dnes nemá peniaze ani na svoje živobytie, nieto ešte pre rodinu.
Rasul Jafarov rozbehol veľkú kampaň za ochranu ľudských práv počas Eurovízie v azerbajdžanskom Baku. Pár mesiacov pred tým, ako chcel počas Európskych hier v júni 2015 spustiť iniciatívu Šport za ľudské práva, ho úrady zatkli. Za údajné nelegálne podnikanie ho odsúdili na 6 a pol roka vo väzení. Po skončení hier dostal s niektorými ďalšími aktivistami prezidentskú amnestiu, mnohí ďalší však vo väzení zostávajú.
Čo majú tieto tri príbehy spoločné? Všetky ukazujú, kam môže zájsť zneužívanie ľudských práv v pozadí športových megapodujatí, ako sú olympijské hry či futbalové šampionáty. Porušovanie ľudských práv pritom často nie je len bočným efektom.
Maria de Penhaová žila vo favele Vila Autodromo. Jej dom zbúrali, aby mohli postaviť Olympijský park. "Pre mňa je olympiáda hrozná. Zničila mi život, moje sny. Mala som svoj dom a už ho mať nebudem," hovorí 51-ročná žena, ktorá rok bojovala so starostom Ria. (zdroj: SITA/AP)Odsťahuj sa, lebo nič nedostaneš
Letné olympijské hry v Riu de Janeiro mali byť príležitosťou pre Brazíliu na zlepšenie ekonomickej situácie či dobudovanie infraštruktúry. Favely, štvrte na okraji veľkomesta s nie najlepšou povesťou, mohli dostať nové cesty aj lepšie sociálne služby.
Už dnes sa kedysi getá zmenili na štvrte pre nižšiu strednú vrstvu s obchodmi aj službami. Problémom však bolo, že niektoré z týchto faviel stáli v ceste olympijskej infraštruktúre a do imidžu úspešnej olympiády vedeniu Ria nezapadali.
“Vďaka olympiáde mohlo mesto robiť niečo, čo sa bez nej nedalo - a to tieto štvrte začať búrať,” hovorí pre SME Cerianne Robertsonová z mimovládnej organizácie Catalytic Communities, ktorá sa zaoberá práve vylučovaním komunít zo štvrtí v Riu. Mesto pre olympiádu aj futbalové majstrovstvá v roku 2014 presídlilo vyše 77-tisíc ľudí.
Chudobné štvrte museli v Riu ustúpiť štadiónom. (zdroj: SITA/AP)V meste ich nechcú
Jednou z nich bola práve Heloisa Helena Costa Bertová z favely Vila Autódromo, ktorá stála v ceste vybudovaniu Olympijského parku. Keď za ňou prvýkrát prišli úradníci so žiadosťou, aby sa presťahovala, svoje spirituálne centrum opustiť odmietla.
“Vyjednávači mi volali takmer každý týždeň a ponúkali mi sumy, ktoré by mi nestačili ani na kúpu nového pozemku,” píše v jednom z trojice otvorených listov.
