Brusel 24. apríla (TASR) Pripravovaný finančný výhľad EÚ na roky 2007-13 bude dominovať pondelkovej schôdzke ministrov zahraničných vecí členských štátov únie, ktorí sa zídu v Luxemburgu.
Medzi zahraničnými témami pravidelnej schôdzky, na ktorej bude Slovensko zastupovať šéf diplomacie Eduard Kukan, sú okrem iného vzťahy s Ruskom, situácia na Blízkom východe, v Zimbabwe a Sudáne.
Podvečer ministri podpíšu spolu s najvyššími predstaviteľmi Bulharska a Rumunska zmluvu o vstupe oboch nových krajín do EÚ, ktorý je naplánovaný na január 2007.
V utorok bude potom nasledovať zasadnutie asociačnej rady EÚ a Turecka a prvá schôdzka asociačnej rady s Chorvátskom. Po nej sa uskutoční očakávané stretnutie osobitnej skupiny, ktorá má posúdiť spoluprácu Záhrebu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
V pondelok predpoludním posúdia ministri nový návrh luxemburského predsedníctva znížiť celkové výdavky v rámci finančného obdobia 2007-13 a presmerovať peniaze z regionálnej politiky na nové krajiny.
"Predsedníctvo, bez navrhovania konkrétnych čísel v tejto etape, si je vedomé, že hľadanie rovnováhy nevyhnutne povedie k istému zníženiu v každej kategórii výdavkov," napísal v liste kolegom šéf luxemburskej diplomacie Jean Asselborn.
Luxemburský plán presmerovať regionálnu pomoc najmä na nové krajiny za súčasného zníženia celkových výdavkov sa má dosiahnuť tak, že sa zmení limit objemu pre čerpanie prostriedkov z eurofondov. Tento limit je v súčasnosti 4 percentá HDP krajiny a má ostať zachovaný len pre tie štáty, ktorých HDP na obyvateľa je pod 40 percentami priemeru EÚ. To by sa týkalo len Bulharska a Rumunska, ktoré majú do EÚ vstúpiť v roku 2007.
Limit by sa progresívne znižoval o 0,1 percenta za každých päť percent HDP na obyvateľa navyše v porovnaní s priemerom únie. Pre krajiny ako Slovensko s HDP na obyvateľa pod 55 percentami EÚ by tak limit predstavoval 3,7 percenta.
Logika smerovať finančné prostriedky najmä do chudobnejších nových krajín sa síce pozdáva slovenskému veľvyslancovi pri EÚ Marošovi Šefčovičovi, ale súčasné zníženie terajšieho limitu by podľa neho znamenalo nižšie pokrytie na projekty, ktoré chce Slovensko realizovať v období novej finančnej perspektívy.
"Preto sme s týmto návrhom nespokojní, ale, samozrejme, konečná dohoda bude závisieť od konečného kompromisu," povedal Šefčovič. Podobné ohlasy zazneli aj z Poľska a Maďarska.
Luxemburské predsedníctvo by chcelo dohodu o tzv. finančnej perspektíve dosiahnuť na júnovom summite. Napriek veľkým rozdielom v názoroch sa prakticky všetky členské štáty zhodujú, že tento polrok je pre dohodu najvhodnejší.
V utorok popoludní sa v Luxemburgu uskutoční očakávaná prvá schôdzka osobitnej skupiny EÚ pre Chorvátsko, ktorej vznik presadzovalo aj Slovensko.
Skupina má posúdiť úroveň spolupráce Záhrebu s ICTY, kvôli ktorej Brusel odložil začiatok prístupových rokovaní s Chorvátskom naplánovaný pôvodne na 17. marca. Výsledky utorkového zasadnutia napovedia veľa o tom, kedy môže Chorvátsko dostať šancu rokovania začať.
Skupina, ktorú za EÚ tvoria predstaviteľ Európskej komisie, šéf zahraničnej politiky Javier Solana a zástupcovia súčasného luxemburského a nasledujúcich britského a rakúskeho predsedníctva, sa zíde samostatne a potom oddelene s chorvátskou delegáciou a hlavnou prokurátorkou ICTY Carlou del Ponte.
Až po schôdzke budeme mať jasnejšie, ako s Chorvátskom ďalej, nechcel predbiehať vysoko postavený diplomatický zdroj z Luxemburska. Podľa neho sú všetky možnosti otvorené, aj tá, že by sa osobitná skupina zišla iba raz a usúdila, že je možné s Chorvátskom rokovať. Takýto scenár však pozorovatelia považujú za nepravdepodobný, pretože del Ponte zrejme v utorok opäť potvrdí nespokojnosť so spoluprácou Záhrebu. Posledný obvinený generál Ante Gotovina totiž stále nie je v Haagu.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
