Bulharsko a Rumunsko podpíšu zmluvu o vstupe do EÚ

Brusel/Sofia 24. apríla (TASR) Bulharsko a Rumunsko v pondelok v Luxemburgu slávnostne podpíšu zmluvu o vstupe do Európskej únie. Obe krajiny majú rozšíriť ...

Brusel/Sofia 24. apríla (TASR) Bulharsko a Rumunsko v pondelok v Luxemburgu slávnostne podpíšu zmluvu o vstupe do Európskej únie. Obe krajiny majú rozšíriť počet jej členov na 27 v januári 2007, tento termín však nie je istý.

Voči obom krajinám totiž presadila únia ochrannú klauzulu, ktorá umožní v prípade vážnych problémov odložiť ich prijatie o jeden rok. Predstavitelia Bulharska i Rumunska, ktoré má viac problémov, si však nepripúšťajú, že by k jej využitiu mohlo dôjsť.

Obe krajiny budú po vstupe najchudobnejšie v celej únii, hrubý domáci produkt na obyvateľa u nich dosahuje len asi tretinu priemeru únie. BULHARSKÝ MINISTER ZAHRANIČIA: SME PRIPRAVENÍ

Áno, sme pripravení, samozrejme nie na sto percent, ale to neboli ani nové krajiny, ktoré vstupovali vlani, povedal tento týždeň pozvaným bruselským novinárom v Sofii šéf bulharskej diplomacie Solomon Passy. Vymenoval pritom dlhý zoznam úspechov, ktoré sa podľa neho podarilo dosiahnuť vláde v najúspešnejšom mandáte od druhej svetovej vojny. Ak udržíme a urýchlime tendenciu (reforiem) v nasledujúcich troch rokoch, ochranná klauzula nebude voči Bulharsku použitá.

Krajina počas mandátu súčasnej vlády vstúpila do NATO, ukončila prístupové rokovania s EÚ a dostala dátum vstupu, výrazne znížila nezamestnanosť (z 19 na asi 12 percent), udržala pomerne nízku infláciu (okolo 4 percent, hoci európske štatistiky udávajú vyššie čísla), zdvojnásobila objem zahraničných investícií, hospodári s rozpočtovým prebytkom, ekonomika vykazuje dlhodobý vysoký rast okolo 5-6 percent.

Mnohé z toho, čo sme dosiahli, sa pred štyrmi rokmi zdalo ako zázrak, uviedol Passy. Ochrannú klauzulu EÚ, ktorá visí nad Bulharskom i Rumunskom, nepovažuje za hrozbu, ale nápomocný nástroj pre udržanie disciplíny. Máme ešte totiž čo robiť, veľkou výzvou je najmä reforma justície, priznal minister.

Úspešné výsledky osemmiliónového Bulharska sú však výsledkom bolestivých reforiem, ktoré sa podpísali na verejnej mienke a súčasná vláda bývalého kráľa Simeona Sakskoburggotského dva mesiace pred júnovými voľbami zaostáva v prieskumoch za socialistami.

Jedným z bolestivých rozhodnutí Bulharska bol záväzok odstaviť staršie reaktory jadrovej elektrárne Kozloduj v roku 2006. Passy na stretnutí s novinármi z Bruselu nepriamo vylúčil, že sa Sofia pokúsi na tomto záväzku ešte niečo meniť.

Mali by sme nasledovať príklad Slovenska a Litvy, ktoré majú rovnaký problém, povedal Passy s tým, že namiesto snahy vopred odsúdenej na neúspech meniť dátumy sa musí Sofia snažiť o zvyšovanie finančnej pomoci zo strany EÚ.

Ďalším bulharským problémom je boj proti korupcii, hoci Passy radšej hovorí o zvyšovaní transparentnosti. Za súčasnej vlády sa podľa neho krajina posunula v rebríčku Transparency International z prvej šesťdesiatky do prvej štyridsiatky.

Ak udržíme takúto tendenciu v ďalších štyroch rokoch, budeme v TOP 20, ak osem rokov, budeme číslom jeden, optimisticky predpovedá Passy.

EURO V ROKU 2010, INVESTÍCIE, LIBERALIZÁCIA A RÝCHLY INTERNET

Dobré ekonomické výsledky Bulharska dávajú krajine šancu prijať spoločnú menu euro v čo najskoršom termíne po vstupe do EÚ. Podľa guvernéra Bulharskej národnej banky Ivana Iskrova krajina hneď v januári 2007 požiada o členstvo vo výmennom mechanizme ERM II, kde musí každá krajina pred prijatím eura stráviť aspoň dva roky.

Som presvedčený, že budeme pripravení v druhom polroku 2009, čo by prakticky znamenalo vstup do eurozóny k 1. januáru 2010, povedal na stretnutí s bruselskými novinármi v Sofii. Za najväčší problém považuje znižovanie inflácie tá je jediným maastrichtským kritériom, ktoré Bulharsko zatiaľ nespĺňa.

Bulharsko sa vydalo na cestu privatizácie, liberalizácie a lákania investorov znižovaním daní. Daň z príjmu podnikov je dnes 15 percent a vicepremiér Nikolaj Vasiliev chce ďalšie znižovanie na 12 percent. Okrem nízkych daní a lacnej a pomerne kvalifikovanej pracovnej sily chce Bulharsko priťahovať investorov aj zlepšovaním infraštruktúry a otvorením ciest.

Vasiliev plánuje, že do dvoch rokov bude krajina pokrytá prístupom k rýchlemu internetu a v oblasti informačnej spoločnosti sa spomedzi 27 krajín únie posunie z dnešnej poslednej priečky na 15. miesto.

Má sa tiež zrýchliť tempo výstavby diaľnic, ktoré Vasiliev nechce chrániť pred tranzitom zahraničných kamiónov. Vlani ich bolo asi 180.000 len z Turecka, ale my ich pustíme aj milión, vyhlásil vicepremiér s tým, že ekologické obavy dnes nie sú na programe dňa, možno tomu tak bude o päť rokov, keď sa zmenia priority krajiny. PROBLEMATICKEJŠIE RUMUNSKO

Väčším sústom pre EÚ bude prijatie väčšieho a problematickejšieho Rumunska, ktoré má 22 miliónov obyvateľov oproti ôsmim miliónom bulharských a zaostalejšiu ekonomiku.

Voči Rumunsku prijala únia aj prísnejšie ochranné klauzuly, ktoré pri problémoch v oblasti spravodlivosti a vnútra (najmä ochrana hraníc) a hospodárskej súťaži je možné uplatniť väčšinovým rozhodnutím, zatiaľ čo pri Bulharsku bude nevyhnutný jednomyseľný súhlas členských štátov.

Rumunský prezident hoci vedomý tejto možnosti EÚ však tvrdí, že jedinou prekážkou pre vstup v plánovanom termíne môže byť krajina sama.

Ak splníme záväzky, staneme sa členmi v roku 2007. Jediná vec, čo to môže zablokovať, je naša neefektívnosť, povedal tento týždeň v Bukurešti Trajan Basescu. Jedným dychom však dodal, že takémuto scenáru neverí.

Neverím, že dôjde k oneskoreniu nášho členstva, povedal prezident a pripomenul dlhý zoznam reforiem v problematických oblastiach životného prostredia a hospodárskej súťaže, ktoré nedávno vláda prijala.

Jeho názory zdieľa premiér Calin Tariceanu. Dokázali sme už, že sme schopní plniť naše záväzky vo veľmi krátkom čase a budeme v tom, pokračovať, prisľúbil.

Rumunsko má však mnoho problémov a vlani uzavrelo prístupové rokovania podľa mnohých expertov unáhlene po tom, ako ich ukončenie neodporučila Európska komisia, ale presadili členské štáty. Problémy sú pri ochrane vonkajších hraníc, boji s korupciou, obchodovaním s deťmi, justíciou a štátnou správou.

Pomerne slabú ekonomiku síce EÚ vlani prvýkrát označila ako fungujúcu trhovú ekonomiku, ale zrejme potrvá, kým sa jej skutočne podarí obstáť v konkurencii jednotného trhu EÚ.

Napriek problémom sa však aj v rumunskej ekonomike blýska na lepšie časy. Vlani bol hospodársky rast vyše osem percent, tento a budúci rok by mal dosiahnuť okolo päť percent.

Inflácia sa v najbližších dvoch rokoch bude pohybovať okolo 10 percent, pričom v roku 1997 dosahovala asi 155 percent. Rozpočtový deficit je nižší ako v mnohých krajinách únie, tento rok má dosiahnuť 2,4 percenta HDP. Nezamestnanosť je okolo sedem percent. Rumunsko znížilo podnikovú daň na 16 percent a snaží sa v lákaní investorov konkurovať susednému Bulharsku.

Na rozdiel od Bulharska rumunskí predstavitelia nemajú jasné predstavy o termíne, kedy by sa chcela krajina pripojiť k spoločnej mene euro. Bukurešť je oproti Sofii od eura vzdialenejšia a odhady možného vstupu sa pohybujú od priveľmi optimistických scenárov okolo rokov 2010-11 až po termíny ako rok 2018. OBYVATELIA VSTUP DO EÚ JASNE PODPORUJÚ

Obyvatelia oboch krajín vstup do EÚ jednoznačne podporujú. V Bulharsku podľa prieskumov schvaľuje tento krok vyše 70 percent, v Rumunsku asi 76 percent ľudí.

(spravodajca TASR Robert Sermek) žab

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 630
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 936
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 900
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 495
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 492
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 061
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 474
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 538
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 535
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 187

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

EKONOMIKA

Ktorá personálka zamestnala najviac ľudí? Pozrite si grafy

Pravidlá fungovania personálnych agentúr by sa mohli čoskoro zase meniť.

Neprehliadnite tiež

Nemeckí radikáli sa hádajú, kto je radikálnejší. Škodí im to

Nenávisť k Merkelovej už nestačí, voličov od protiislamskej Alternatívy pre Nemecko odrádzajú stranícke konflikty aj nová hviezda.

Belgická polícia pátra po nebezpečnom väzňovi na úteku

Prekonať múry väznice zločincovi pomáhala trojica komplicov.

Česká vláda podporila návrh poslancov, pribudnú dva nové významné dni

Do zoznamu pribudne aj Deň hrdinov druhého odboja.

Urobme Ameriku opäť bezpečnou. Trump zvyšuje rozpočet na obranu

Škrty v rozpočte by sa mali týkať Agentúry na ochranu životného prostredia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop