BERLÍN. V Nemecku silnie kritika Turecka kvôli vyhrážke, že vypovie dohodu o migrácii s Európskou úniou, ak do októbra nedostane bezvízový styk s krajinami dvadsaťosmičky.
Medzi politikmi sa dokonca ozývajú už aj hlasy pre zavedenie sankcií voči tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
Ukončením dohody o utečencoch, ktoré by mohlo mať za následok výrazné zvýšenie počtu utečencov prúdiacich z Turecka do Grécka a ďalej do krajín EÚ, pohrozil nedávno turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu.
V Nemecku, ktoré dohodu s Ankarou primárne vyrokovalo, jeho postoj pochopenie nenašiel.
Podporujte Erdogana, ale doma, odkazuje Nemecko. Turecko sa zas vyhráža Čítajte "V žiadnom prípade sa nesmie Nemecko alebo Európa nechať vydierať," poznamenal vicekancelár a predseda sociálnej demokracie Sigmar Gabriel. "Je na Turecku, či bezvízový styk bude, alebo nie," podotkol tiež s tým, že Ankara ešte nesplnila všetky jeho podmienky.
Nemeckí komentátori sa pritom zhodujú, že ich splnenie sa obzvlášť po nevydarenom prevrate v Turecku očakávať nedá.
Dohoda Turecko a EÚ
Dohoda Turecka a Európskej únie spoločne s postavením plotu v Macedónsku na hraniciach s Gréckom viedli k podstatnému poklesu počtu migrantov prichádzajúcich na grécke ostrovy v Egejskom mori. Kým na začiatku roka, v januári a februári, tam denne pribúdalo takmer 2 000 ľudí, v júni to bolo len 50.
Podobne sa vyjadril aj nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, podľa ktorého sú podmienky dohody známe všetkým stranám" a Turecko sa zaviazalo, že podnikne nutné kroky, aby tieto podmienky splnilo. "Avšak momentálne to tak ešte nie je a Turecko na tom ešte musí pracovať," konštatoval Steinmeier.
Steinmeier zdôraznil, že prístupové rokovania medzi EÚ a Tureckom nesmú byť prerušené, pretože "oklieštenie stykov je ten najhorší mysliteľný politický prostriedok".
Na druhej strane priznal, že prípadné obnovenie trestu smrti v Turecku by "nebolo zlučiteľné s európskymi hodnotami".
Výrazne tvrdší postup voči Turecku a tamojšej hlave štátu požaduje poslankyňa za ľavicu Sevim Dagdelenová, podľa ktorej by Berlín mal na Erdogana uvaliť sankcie a zmraziť jeho finančné prostriedky. Svoju požiadavku vyslovenú v rozhovore s denníkom Neue Osnabrücker Zeitung Dagdelenová zdôvodnila prenasledovaním a zatýkaním odporcov tureckého prezidenta.
Napätie medzi Ankarou a Berlínom sa vyostrilo po pokuse o vojenský prevrat v Turecku, z ktorého tamojšia vláda obviňuje islamského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v USA. Ankara požaduje od Spojených štátov jeho vydanie a od Berlína zasa extradíciu údajných priaznivcov tohto duchovného.
