BERLÍN, BRATISLAVA. Je to vzácny historický artefakt, aj keď ešte pred štvrťstoročím ho za taký nepovažovali a bol terčom opovrhovania.
Berlínsky múr síce v roku 1989 padol, viaceré jeho časti sa ale dodnes zachovali. Za jeden jeho kúsok sú dnes zberatelia ochotní zaplatiť až 10-tisíc eur.
Podobný rešpekt k Berlínskemu múru však nemajú všetci Nemci. Reportér nemeckej stanice Deutsche Welle vypátral, že viaceré jeho časti skončili na jednej z najväčších mestských skládok odpadu. Tamojšia firma Alba betónové piliere používa na oddeľovanie odpadu. Nepovažuje to však za problém.
Historik: Neprekvapuje ma to
O niečom podobnom nevedel dokonca ani Gerhard Sälter, historik pôsobiaci v inštitúte, ktorý sa venuje histórii Berlínskeho múru.
„Východní a západní Berlínčania, od politikov až po bežných ľudí, sa zhodli na jednom, že múru sa treba zbaviť. Takže ma vôbec neprekvapuje, že skončil na miestach ako je skládka odpadu,“ povedal pre Deutsche Welle.
Za problém to nepovažuje ani samotný šéf firmy Alba Uwe Küber. „Bol som tam, keď tieto kusy múru vykladali,“ tvrdí.
Loading
...Počkáme a potom múr predáme
Alba bola jedna z viacerých spoločností, ktoré mali na starosti odstránenie 155 kilometrov dlhého múru po tom, ako ho otvorili 9. novembra 1989. Namiesto toho, aby betónové kvádre použila ako stavebný materiál, si ich však ponechali celé. Dnes ich používajú ako na oddeľovanie rôznych druhov odpadu – od plastov až po železo.
„Budeme ich používať aj naďalej a počkáme, kým získajú väčšiu hodnotu,“ tvrdí. „Potom, keď príde správny čas, predáme ich za dobrú cenu.“
