KAŠIWA. V západnom svete vychádza mnoho kníh a článkov, ktoré radia, ako pracovať efektívnejšie, aby vám ostalo viac času na rodinu a na koníčky. V Japonsku slovo na pomenovanie rovnováhy medzi prácou a osobným životom ani nepoznajú.
Poznajú však iné slovo – karoši. Znamená smrť z prepracovania a považuje sa za taký prirodzený dôsledok pracovnej kultúry v krajine, že sa o ňom ani veľmi nediskutuje. Každoročne sa však stovky, možno tisíce Japoncov prepracujú na smrť.
Kijotaka Serizawa bol jedným z nich.
Koľko dokáže pracovať
Pred rokom sa 34-ročný muž zabil po tom ako vo firme, ktorá sa zaoberá opravami v bytových domoch, pracoval šialených 90 hodín týždenne.
„Jeho kolegovia žasli nad tým, koľko zvládal pracovať,“ povedal jeho otec Kijoši Serizawa. „Hovorili, že nikdy nevideli tak tvrdo pracovať niekoho, kto tú firmu ani nevlastnil.“
Japonsko má pracovnú kultúru, kde sa považuje za normálne tráviť celé dni na pracovisku alebo socializáciou so svojimi nadriadenými.
Začalo sa to ešte v 70. rokoch minulého storočia, keď boli platy pomerne nízke a zamestnanci chceli mať čo najvyšší príjem. Pokračovalo to aj počas ekonomického boomu v 80. rokoch, keď sa z Japonska stala druhá najväčšia ekonomika sveta a každý bol nabudený stúpať ďalej.
A neskončilo sa to ani prasknutím bubliny koncom 90. rokov, keď firmy začali prepúšťať a zamestnanci ostávali dlhšie v práci, aby sa im prepúšťanie vyhlo.
Firmy tiež najímali dočasných robotníkov, ktorí nedostávali dávky a nemali ani nárok na odchodné, na stálych zamestnancov to vyvíjalo ešte väčší tlak. Výsledkom je, že dnes sa už nikto nepozastavuje nad dňami, keď v práci strávi dvanásť a viac hodín.
Nadčasy ako pracovný čas
„Na japonskom pracovisku je bežné pracovať nadčasy. Je to skoro ako súčasť bežného pracovného času,“ hovorí Kodži Morioka, člen skupiny odborníkov, ktorá radí vláde, ako bojovať proti karoši. „Nikto do toho nikoho netlačí, ale zamestnanci majú pocit, že je to povinné.“
