KOLÍN, BRATISLAVA. Keď desaťtisíce Turkov v červenom oblečení obsadilo kolínsky breh rieky Rýn, Nemecko spozornelo. Aj na jeho území sa odohráva boj o to, ako sa pokus vojakov o prevrat v Turecku a najmä jeho dôsledky zapíšu do dejín.
Či ako obnovovanie demokracie, alebo ako definitívny prerod autokratického prezidenta na diktátora.
A miestnym politikom sa to nepáči. „Neprinášajte si domáci vojenský konflikt do regiónu, v ktorom ste sa rozhodli žiť,“ odkázala demonštrantom podľa Deutsche Welle premiérka spolkovej krajiny Severné Porýnie – Vestfálsko Hannelore Kraftová.
V podobnom duchu sa vyjadril aj tajomník federálneho ministerstva financií Jens Spahn. „Tí, ktorí majú pocit, že musia verejne podporiť Erdogana, a ktorí chcú, aby Turecko bolo zas silné a hrdé, by tak mali robiť v Turecku, a nie v Kolíne,“ napísal pre Tagesspiegel.
Ako sa môže vyvinúť situácia v Turecku a čo to znamená pre Európu Čítajte Na podporu Erdogana
V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s tureckým pôvodom, tvoria najväčšiu tureckú diaspóru mimo vlasti. Pol druha milióna ľudí v Nemecku má dokonca turecké občianstvo a môže tak hlasovať aj v tamojších voľbách.
Okamžite po pokuse vyšli nemeckí Turci do ulíc a vyjadrovali podporu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Zatiaľ najväčšia demonštrácia sa odohrala práve v nedeľu v Kolíne, kde prišlo okolo 40-tisíc ľudí.
Erdogana podporila aj Európska únia, keď odmietla pokus o vojenský prevrat, no teraz sú voči nemu už mnohí európski politici skeptickí. Erdogan spustil po prevrate čistky, pri ktorých prišli o prácu desaťtisíce ľudí, prepustil takmer tritisíc sudcov, tisíce vojakov, učiteľov.
Chystá sa zatvoriť všetky vojenské školy a armádu podriadiť priamo prezidentovi, teda sebe. Vo väzení sa ocitlo 19-tisíc ľudí, medzi nimi aj desiatky novinárov. Opozičné médiá zas prišli o licenciu.
Aj európske špičky už priznávajú, že Erdogan mal zrejme dopredu pripravený zoznam ľudí, ktorých chce odstaviť, a prevrat mu dal na to príležitosť.
„Samozrejme, že je dôležité a správne, aby potrestali tých, ktorí boli za prevratom,“ povedala minulý týždeň na tlačovej konferencii nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Čoho sa však obávam a čo veľmi dôsledne sledujem, je, aby bola reakcia primeraná.“
Erdogan využil prevrat vo svoj prospech, aby posilnil svoju pozíciu a zasiahol proti nepriateľom, alebo aspoň proti ľuďom, ktorých za nepriateľov považuje, hovorí pre SME politológ Soeren Keil z Univerzity v Canterbury.
Erdoganove čistky indukujú problém Západu Čítajte 
Turci so zástavami počas demonštrácie na podporu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Kolíne nad Rýnom. (zdroj: TASR/AP)Proti Gülenovi
Turecká vláda sa snaží obhajovať, že koná len v snahe odstrániť skupinu okolo duchovného Fethulláha Gülena, ktorý je vraj za pokusom o prevrat.
Erdogana tiež nahnevalo rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý zamietol žiadosť organizátorov nedeľňajšej demonštrácie, aby sa k ľuďom cez videoprenos naživo prihovoril sám Erdogan. Z obáv, že by jeho prejav ešte viac vystupňoval emócie.
Turecko to už označilo za porušenie práva na slobodu prejavu a žiadalo vysvetlenie od zástupcu nemeckej ambasády v Ankare.
Navyše, Turci sa začali vyhrážať, že na jeseň môže prestať platiť dohoda s Európskou úniou o zastavení toku utečencov, ktorú podpísali na jar. Stále sa totiž nepohli rokovania o zrušení vízovej povinnosti pre tureckých občanov a vláda už oznámila, že chce počuť konkrétny termín a ten by mal byť ešte túto jeseň.
Európska komisia len odkázala, že Turecko musí splniť svoju časť dohody a dovtedy ostanú víza v platnosti. Navyše, pokus o prevrat obnovil obavy o stabilitu krajiny, víza sa teda zrejme tento rok nezrušia.
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)Dohodu Únia potrebuje
„Európska únia dohodu o utečencoch veľmi potrebuje,“ hovorí Keil. Práve ona je totiž dôkazom, že európski politici sa snažili riešiť utečeneckú krízu. Ak by dohoda neplatila a Turecko by už nebránilo utečencom opustiť jeho územie, Grécko by sa zrejme opäť ocitlo pod tlakom utečencov.
„Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová musí ukázať, že úspešne bojuje proti príčinám krízy a nesnaží sa len integrovať utečencov, ktorí prichádzajú,“ uviedol Keil.
Dohoda je podľa neho dôležitá aj pre samotné Turecko. Okrem toho, že ňou môže „vydierať“ Európu v otázke víz, jej súčasťou sú tiež tri miliardy eur ako pomoc pre krajinu pri zvládaní troch miliónov utečencov ročne. Dve miliardy z dohodnutej sumy už Brusel Turecku poslal.
„V súčasnosti majú obe strany záujem, aby dohoda ostala v platnosti,“ hovorí Keil a dodáva, že k zrušeniu víz pre tureckých občanov dôjde, ale najskôr v rokoch 2017 alebo 2018.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. (zdroj: TASR/AP)Dohoda pomohla
Dohoda s Tureckom pomohla zmenšiť problém s utečencami, keď sa cesta cez Egejské more prakticky zastavila. Ešte začiatkom roka tade do Grécka prichádzalo asi dvetisíc ľudí denne, teraz je to niekoľko desiatok mesačne.
Od pokusu o prevrat sa však počet utečencov, ktorých zachytí grécka pobrežná stráž, znovu postupne zvyšuje, píše web EurActiv. V armáde, ktorá kontroluje pobrežie, vznikol chaos, čo využívajú prevádzači.
Kým Merkelová o sankciách nehovorí, predseda nemeckých Zelených Cem Özdemir v tom má jasno. „Erdogan si nemôže uplatňovať svoj vplyv v Berlíne, v Stuttgarte ani v Mníchove,“ vyhlásil podľa webu Politico.
Sám má turecký pôvod a patrí medzi kritikov Erdoganovej vlády. Presadzoval dokonca aj nedávnu rezolúciu nemeckého parlamentu, ktorý uznaním vraždenia Arménov v Turecku počas prvej svetovej vojny za genocídu si pohneval Ankaru. Myslí, že Berlín by mal proti Turecku zaviesť sankcie.
Turek Murat Ertas, študent filozofie, však pre Deutsche Welle hovorí, že Erdogan má preto takú veľkú podporu, lebo sa správa autoritatívne. Snaží sa presadiť na medzinárodnej scéne ako silný hráč a toto od neho občania chcú.
"Možno v Európskej únii alebo v Turecku by to nefungovalo, ale toto správanie je presne to, čo mu zaručí zotrvanie pri moci. Turci si želajú demokraciu na západný spôsob, ale stále sa k nej len približujeme a možno nacionalizmus, ktorý práve vidíme, je jeden z krokov smerom k nej," povedal počas provládnej demonštrácii v Ankare.
Ilustračné foto. (zdroj: SITA/AP)
