Lekár bez hraníc: Ak by som mal v Afganistane žiť, ušiel by som

Chirurgiu milujem, vidím v tom zmysel a páči sa mi organizácia Lekári bez hraníc. Pre obavy o bezpečnosť sa ciest na misie nevzdám, hovorí pre SME český chirurg TOMÁŠ ŠEBEK.

Ilustračné foto. (Zdroj: ARCHÍV T.Š.)

Chystáte sa na ďalšiu misiu. Nestáva sa to už pre vás rutinou?

„Určite nie. Každá misia sa odohráva v inom prostredí, menia sa aj kolegovia. V konečnom dôsledku je to však veľmi podobná práca, robím to, čo som vyštudoval a čomu sa profesionálne venujem. Ja tam teda pôjdem ako chirurg.“

V akých prostrediach zakladajú Lekári bez hraníc nemocnice?

„Môže to byť frontová línia vojny, ako napríklad v Afganistane, alebo živelná katastrofa či oblasti s epidémiami. Môže ísť tiež o veľké očkovacie kampane v Afrike. Lekári bez hraníc sú špecifickí tým, že idú naozaj najďalej. Kam sa až dá, kde miestnym nemá kto iný pomôcť. Nie sú tam nemocnice v úzadí, často tam pôsobíme sami.“

Máte čas spoznať miestnych ľudí?

„Prostredie si veľmi neužijem, keďže to nie je o cestovaní a na týchto miestach sa ani nedá bezpečne cestovať. Z bezpečnostných dôvodov trávime väčšinu času buď na ubytovni, alebo v nemocnici. Na druhej strane máme veľmi dobrý prehľad o tom, ako žije miestny človek. Keď riešite zdravotný problém, riešite jeho najvnútornejšiu potrebu. Dozviete sa obrovské detaily.“

Európania sa po nedávnych útokoch začínajú báť, aj keď sa tie odohrávajú stovky kilometrov od nich a nie sú také časté. Ako žijú ľudia v Afganistane s vedomím, že útoky sa odohrávajú prakticky denne, bezprostredne v ich okolí a zomiera pri nich oveľa viac ľudí?

„Sú veľmi statoční. V miestach, kde som sa nachádzal niekoľko mesiacov, napríklad v afganskom Kunduze, by som nebol schopný žiť a vychovávať deti. Zbalil by som rodinu a zdrhol, bol by som utečencom. Kto s tým nemá osobnú skúsenosť, si to neuvedomuje. Keď žijete niekoľko rokov vo vojnovom konflikte, nemáte šancu ochrániť seba ani vlastné deti, robíte maximum pre to, aby ste im vytvorili najväčšie možné bezpečie. Ľudia u nás hovoria, že majú ostať doma bojovať, oni však bojujú a pri tom všetkom tam aj žijú. Len malé percento mieri do Európy, oveľa väčšie množstvo ľudí žije svoj bežný život v konflikte, kde ráno Afganec pošle deti do školy a nevie, či sa mu vráti všetkých šesť, alebo len štyri, lebo dve po ceste niekto zastrelí. To si nevieme predstaviť.“

Ako ich to zmenilo?

„Miestni sú už otužilí, vojna tam trvá 40 rokov, ale neplatí, že by rezignovali a určite sa boja. Majú tiež inak nastavené hodnoty. Nevieme si predstaviť, že by sme sa so zmrzlinou prechádzali po hlavnej ulici, kde sa pred dvomi hodinami strieľalo. V Afganistane je to normálne.“

Afganistan má skúsenosti so zahraničnými inváziami. Nevedie to k tomu, že miestni sa uzatvárajú pred cudzincami?

„Určite tam sú isté animozity voči cudzím armádam, ale voči nám ako cudzincom sú veľmi pohostinní. Kolegovia boli ku mne veľmi milí, od prvého momentu som sa cítil ako člen rodiny. Ak by mohli, pozvali by ma domov, dali by mi najesť, napiť, vyhodili by zvyšok rodiny, aby som u nich mal pokoj.“

V Afganistane atentátnici s bombou útočia na policajné stanice, na trhy. Ako sa dajú chrániť nemocnice?

„Ešte predtým, ako Lekári bez hraníc spustia projekt, vysvetľujú všetkým stranám – kmeňom, miestnej vláde, bojujúcim skupinám – načo tam prichádzajú, aby nemali žiadnych nepriateľov. Ak nám jedna strana povie, že nás tam nechce, nejdeme do toho, ohrozili by sme bezpečnosť seba aj pacientov. Ľudia by išli proti sebe, ak by si ničili zdravotnícke zariadenie v miestach, kde iné nie sú. 

Do nemocnice sa vstupuje bez zbraní, nemáme ani ozbrojenú ochranku. Máme však strážnu službu, ktorá nevpustí dovnútra nikoho ozbrojeného, vysvetlí mu, prečo tam sme a že nám je jedno, kto bojuje na akej strane, každý musí tieto pravidlá rešpektovať.“

Stáva sa, že ak ošetrujete bojovníka jednej strany, tá druhá si poňho príde a vyhráža sa nemocnici?

„To sa stáva na celom svete, ale nie v našich nemocniciach. U nás je pacient pacientom, nie bojovníkom. Občas vznikne napätie, stane sa, že na príjme alebo v pooperačnej sále sa stretnú ľudia z dvoch bojujúcich strán, ale v tej chvíli nepociťujú voči sebe nenávisť. V Afganistane som dokonca videl, ako nepriateľskí vojaci hrali spolu v nemocnici šach.“

Na jeseň minulého roku Američania zbombardovali nemocnicu v Kunduze, kde ste predtým pôsobili. Čo ste si vtedy pomysleli? Nebojíte sa vrátiť sa na podobnú misiu?

„Nevzdal som to a na misiu pôjdem určite znova. Je to najmä strašná tragédia a ukazuje sa, že sa útoky na nemocnice pomaly stávajú novou taktikou vedenia vojny. Podobné prípady sa množia, najmä v Jemene a  Sýrii. Snažíme sa proti tomu bojovať kampaňou s názvom Aj vojna má svoje pravidlá. Pripomíname Ženevské konvencie, podľa ktorej lekári majú liečiť poranených a nikto nemá právo likvidovať nemocnice.“

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: USA si priznávajú chybu v prípade útoku na nemocnicu v Kundúze

 

Ak by ste v Kunduze boli na misii práve vtedy, tento rozhovor by asi nevznikol. Naozaj sa nebojíte o svoj život?

„Aj keď teraz pôjdete cez pražskú magistrálu a zle sa pozriete, môže vás prejsť auto. Možno je šanca ešte väčšia ako to, že vás v Afganistane zbombardujú na projekte. Páči sa mi organizácia Lekári bez hraníc, mám motiváciu na projekty chodiť, milujem chirurgiu. Toto je pre mňa zásadné a jeden z mála mínusov, akým je bezpečnosť, nehrá takú veľkú úlohu. Uvedomujem si, že riziko existuje, ale je relatívne malé a ja stále verím, že ľudia sa k sebe správajú ako ľudia.“

Máte nejaké miesto alebo situáciu, kam by ste nešli?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

KULTÚRA

Rozdali Brit Awards: Najlepší britský album nahral Bowie

Pozrite si zoznam všetkých víťazov cien najlepšej britskej hudby.

Neprehliadnite tiež

Americkí ministri pricestujú do Mexika, chcú riešiť Trumpove spory

Trump chce urýchlene vybudovať na hraniciach s Mexikom pohraničný múr.

Holanďania zadržali podozrivých z pašovania viac ako tony heroínu

Heroín objavili pri kontrole lodného kontajnera v prístave v belgických Antverpách.

Tisíce Ukrajincov protestovali v Kyjeve, žiadali zmenu v politickom vedení

Nacionalistické pravicové strany obviňujú vládu z nevýraznosti a zmierlivosti v období anektovania Krymu.

Teroristické ohrozenie Nemecka je veľké a trvalé

V Nemecku pribúda nebezpečných islamistov, tvrdí šéf úradu pre ochranu ústavy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop