SME
Pondelok, 23. september, 2019 | Meniny má Zdenka

Lekár bez hraníc: Ak by som mal v Afganistane žiť, ušiel by som

Chirurgiu milujem, vidím v tom zmysel a páči sa mi organizácia Lekári bez hraníc. Pre obavy o bezpečnosť sa ciest na misie nevzdám, hovorí pre SME český chirurg TOMÁŠ ŠEBEK.

Ilustračné foto. (Zdroj: ARCHÍV T.Š.)

Chystáte sa na ďalšiu misiu. Nestáva sa to už pre vás rutinou?

„Určite nie. Každá misia sa odohráva v inom prostredí, menia sa aj kolegovia. V konečnom dôsledku je to však veľmi podobná práca, robím to, čo som vyštudoval a čomu sa profesionálne venujem. Ja tam teda pôjdem ako chirurg.“

V akých prostrediach zakladajú Lekári bez hraníc nemocnice?

„Môže to byť frontová línia vojny, ako napríklad v Afganistane, alebo živelná katastrofa či oblasti s epidémiami. Môže ísť tiež o veľké očkovacie kampane v Afrike. Lekári bez hraníc sú špecifickí tým, že idú naozaj najďalej. Kam sa až dá, kde miestnym nemá kto iný pomôcť. Nie sú tam nemocnice v úzadí, často tam pôsobíme sami.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Máte čas spoznať miestnych ľudí?

„Prostredie si veľmi neužijem, keďže to nie je o cestovaní a na týchto miestach sa ani nedá bezpečne cestovať. Z bezpečnostných dôvodov trávime väčšinu času buď na ubytovni, alebo v nemocnici. Na druhej strane máme veľmi dobrý prehľad o tom, ako žije miestny človek. Keď riešite zdravotný problém, riešite jeho najvnútornejšiu potrebu. Dozviete sa obrovské detaily.“

Európania sa po nedávnych útokoch začínajú báť, aj keď sa tie odohrávajú stovky kilometrov od nich a nie sú také časté. Ako žijú ľudia v Afganistane s vedomím, že útoky sa odohrávajú prakticky denne, bezprostredne v ich okolí a zomiera pri nich oveľa viac ľudí?

„Sú veľmi statoční. V miestach, kde som sa nachádzal niekoľko mesiacov, napríklad v afganskom Kunduze, by som nebol schopný žiť a vychovávať deti. Zbalil by som rodinu a zdrhol, bol by som utečencom. Kto s tým nemá osobnú skúsenosť, si to neuvedomuje. Keď žijete niekoľko rokov vo vojnovom konflikte, nemáte šancu ochrániť seba ani vlastné deti, robíte maximum pre to, aby ste im vytvorili najväčšie možné bezpečie. Ľudia u nás hovoria, že majú ostať doma bojovať, oni však bojujú a pri tom všetkom tam aj žijú. Len malé percento mieri do Európy, oveľa väčšie množstvo ľudí žije svoj bežný život v konflikte, kde ráno Afganec pošle deti do školy a nevie, či sa mu vráti všetkých šesť, alebo len štyri, lebo dve po ceste niekto zastrelí. To si nevieme predstaviť.“

Ako ich to zmenilo?

„Miestni sú už otužilí, vojna tam trvá 40 rokov, ale neplatí, že by rezignovali a určite sa boja. Majú tiež inak nastavené hodnoty. Nevieme si predstaviť, že by sme sa so zmrzlinou prechádzali po hlavnej ulici, kde sa pred dvomi hodinami strieľalo. V Afganistane je to normálne.“

Afganistan má skúsenosti so zahraničnými inváziami. Nevedie to k tomu, že miestni sa uzatvárajú pred cudzincami?

„Určite tam sú isté animozity voči cudzím armádam, ale voči nám ako cudzincom sú veľmi pohostinní. Kolegovia boli ku mne veľmi milí, od prvého momentu som sa cítil ako člen rodiny. Ak by mohli, pozvali by ma domov, dali by mi najesť, napiť, vyhodili by zvyšok rodiny, aby som u nich mal pokoj.“

V Afganistane atentátnici s bombou útočia na policajné stanice, na trhy. Ako sa dajú chrániť nemocnice?

„Ešte predtým, ako Lekári bez hraníc spustia projekt, vysvetľujú všetkým stranám – kmeňom, miestnej vláde, bojujúcim skupinám – načo tam prichádzajú, aby nemali žiadnych nepriateľov. Ak nám jedna strana povie, že nás tam nechce, nejdeme do toho, ohrozili by sme bezpečnosť seba aj pacientov. Ľudia by išli proti sebe, ak by si ničili zdravotnícke zariadenie v miestach, kde iné nie sú. 

Do nemocnice sa vstupuje bez zbraní, nemáme ani ozbrojenú ochranku. Máme však strážnu službu, ktorá nevpustí dovnútra nikoho ozbrojeného, vysvetlí mu, prečo tam sme a že nám je jedno, kto bojuje na akej strane, každý musí tieto pravidlá rešpektovať.“

Stáva sa, že ak ošetrujete bojovníka jednej strany, tá druhá si poňho príde a vyhráža sa nemocnici?

„To sa stáva na celom svete, ale nie v našich nemocniciach. U nás je pacient pacientom, nie bojovníkom. Občas vznikne napätie, stane sa, že na príjme alebo v pooperačnej sále sa stretnú ľudia z dvoch bojujúcich strán, ale v tej chvíli nepociťujú voči sebe nenávisť. V Afganistane som dokonca videl, ako nepriateľskí vojaci hrali spolu v nemocnici šach.“

Na jeseň minulého roku Američania zbombardovali nemocnicu v Kunduze, kde ste predtým pôsobili. Čo ste si vtedy pomysleli? Nebojíte sa vrátiť sa na podobnú misiu?

„Nevzdal som to a na misiu pôjdem určite znova. Je to najmä strašná tragédia a ukazuje sa, že sa útoky na nemocnice pomaly stávajú novou taktikou vedenia vojny. Podobné prípady sa množia, najmä v Jemene a  Sýrii. Snažíme sa proti tomu bojovať kampaňou s názvom Aj vojna má svoje pravidlá. Pripomíname Ženevské konvencie, podľa ktorej lekári majú liečiť poranených a nikto nemá právo likvidovať nemocnice.“

Prečítajte si tiež: USA si priznávajú chybu v prípade útoku na nemocnicu v Kundúze Čítajte 

 

Ak by ste v Kunduze boli na misii práve vtedy, tento rozhovor by asi nevznikol. Naozaj sa nebojíte o svoj život?

„Aj keď teraz pôjdete cez pražskú magistrálu a zle sa pozriete, môže vás prejsť auto. Možno je šanca ešte väčšia ako to, že vás v Afganistane zbombardujú na projekte. Páči sa mi organizácia Lekári bez hraníc, mám motiváciu na projekty chodiť, milujem chirurgiu. Toto je pre mňa zásadné a jeden z mála mínusov, akým je bezpečnosť, nehrá takú veľkú úlohu. Uvedomujem si, že riziko existuje, ale je relatívne malé a ja stále verím, že ľudia sa k sebe správajú ako ľudia.“

Máte nejaké miesto alebo situáciu, kam by ste nešli?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C496C na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C496C na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Rozhovory z denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém Chirurgia

Hlavné správy zo Sme.sk

Ukončili vyšetrovanie vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Ilustračné foto
Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.

Od sebavedomia k panike. Ako sa zmenil Kočner v Threeme

Kočner poslal správu aj Jánovi Kuciakovi.

Podnikateľ Marian Kočner.
Píše Pavol Hardoš

Lebensmarš. Pochod za život akceptoval náckov

Fašisti pochod nezneužili, majú spoločné ciele.

Národný pochod za život s kotlebovcami.