PARÍŽ. Jedna skúsila aj nemožné, len aby udržala svojho syna vo Francúzsku. Druhá zase spomína na "dobrého" chlapca. Napriek tomu ich synovia, Adel Kermiche a Abdel Malik Petitjean, zabili v utorok v mene Islamského štátu kňaza.
Džihádisti zverejnili nové video s útočníkom z francúzskeho kostola Čítajte Manipulácia ako v sekte
Rodina Kermichových, ktorú znepokojovali túžby mladého Adela odcestovať do Sýrie, sa rýchlo obrátila na úrady, keď zistila, že zmizol. Bolo to v marci 2015, bol to je jeho prvý pokus o útek.
Po jeho druhom pokuse v máji 2015 jeho matka poskytla rozhovor švajčiarskemu denníku Tribune de Geneve. Hovorila v ňom o "veselom chlapcovi", ktorý bol "zmanipulovaný, ako v nejakej sekte". Rodina ho skúšala všetkými možnými prostriedkami usmerniť, no márne.
O rok neskôr Adel Kermiche a Abdel Malik Petitjean, obaja devätnásťroční, prisahali vernosť Islamskému štátu. Vnikli do kostola Saint-Étienne-du-Rouvray v Rouen a podrezali krk 86-ročnému kňazovi Jacquesovi Hamelovi.
Rodiny hľadajú pomoc
Rodiny, ktoré majú obavy kvôli radikalizácii príbuzného, sa čoraz častejšie obracajú so žiadosťou o pomoc na rôzne združenia. Podľa posledných údajov zamierilo do Sýrie alebo Iraku 680 francúzskych štátnych príslušníkov.
Tieto rodiny sú bezbranné, veľmi trpia a majú pocit viny, povedala Amélia Boukhobzaová, klinická psychologička a spolupracovníčka organizácie Entr'Autres, ktorá má pobočky po celom Francúzsku.
Cieľom týchto združení nie je podľa nej ani tak pomôcť radikalizovaným deťom, "ktoré o ňu koniec koncov ani nežiadali", ako poskytnúť pomoc rodičom, ktorí "nemôžu držať smútok za svoje dieťa". "Nie je síce možné odpustiť im ich činy, ale rodičovskú lásku ani tie nezlomia," dodala Boukhobzaová.
Turecko v minulosti zakázalo vstup obom atentátnikom z kostola vo Francúzsku Čítajte Deti volajú rodičov neveriacimi
"Mám ťa rada, hrozne mi chýbaš," hovorila v stredu na záznamník mobilného telefónu svojho syna matka Abdela Malika Petitjean, druhého útočníka zo Saint-Étienne-du-Rouvray. Nemohla uveriť, že by sa jej dieťa na vražde podieľalo.
Aj keď deti odídu, rodiny sa s nimi snažia udržať kontakt. Posielajú si fotografie, videá, rozprávajú sa, čo robili, občas zaznejú výčitky. Deti nazývajú svojich rodičov "neveriacimi", ale tí chcú zostať žiť na Západe, vysvetlila Boukhobzaová.
Psychoanalytik a jeden z vedúcich pracovníkov organizácie Entr'Autres Patrick Amoyel povedal, že "takéto odchody detí znamenajú to isté, čo smrť. Na 99 percent sa už s rodičmi nestretnú."
