BRATISLAVA. Masaker v Nice, útok sekerou v nemeckom vlaku, streľba v Mníchove, samovražedný atentát v Ansbachu a rukojemnícka dráma vo francúzskom kostole.
Len za posledné dva týždne došlo v západnej Európe k viacerým útokom.
Niektoré z nich boli motivované nábožensky, iné vzišli z frustrácie. Zhoršuje sa však bezpečnostná situácia v Európe a máme sa báť cestovať?
1. Čo je terorizmus?
Definovať terorizmus je ťažšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je útok jednotlivca motivovaný náboženstvom terorizmus? A čo ak nie je pri zabíjaní známy motív, ako to je dodnes napríklad v prípade Ľubomíra Harmana v Devínskej Novej Vsi?
Podľa OSN je to čin spáchaný jednotlivcom alebo skupinou s politickým či kriminálnym dôvodom, kde na rozdiel od vraždy nie sú ciele násilia jedinými cieľmi. Briti zase definujú terorizmus ako použitie násilia na politické účely s cieľom vystrašiť verejnosť.
2. Je útokov viac?
Tvrdenie, že terorizmu okolo nás je viac, je pravdivé. Nie však z dlhodobého hľadiska.
Minulý rok zaregistrovali bezpečnostné zložky v Európe 211 zlyhaných, nevydarených, ale aj úspešných teroristických útokov. Zahynulo pri nich 151 ľudí a vyše 360 bolo zranených, čo je výrazne viac ako rok predtým, keď si štyri obete vyžiadal útok v židovskom múzeu v Bruseli.
Najmä dva útoky v Paríži teda výrazne zmenili štatistiky obetí útokov v Európe. Tento rok si len útoky islamistov v Bruseli a Nice vyžiadali 116 životov.
Aj vo svetových štatistikách sa najmä nárastom moci Islamského štátu zvýšil počet obetí terorizmu. Obetí je viac od roku 2011, keď sa začala sýrska občianska vojna a podľa Inšitútu pre ekonomiku a mier narástol počet obetí medzi rokmi 2013 a 2014 až o osemdesiat percent.
3. Je Európa nebezpečnejšia?
Aj keď v uplynulých mesiacoch Európu viackrát zasiahol terorizmus, posledných pätnásť rokov patrí z hľadiska počtu obetí terorizmu za najbezpečnejšie v Európe od roku 1970. V 70. a 80. rokoch chceli militantné skupiny v severnom Írsku, Červené brigády v Taliansku či baskická ETA teroristickými útokmi dosiahnuť svoje politické ciele.
Podľa Jaroslava Naďa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku sa však zmenila štruktúra útokov. "Predtým s výnimkou výbuchu lietadla nad Lockerbie smerovali útoky väčšinou proti štátnym inštitúciám či politikom. V poslednom období vidíme skôr útoky, ktoré majú vyvolať mediálnu pozornosť a zasiahnuť veľké množstvo civilistov,” hovorí.
Zmenili sa aj útočníci - kým predtým išlo najmä o domáci terorizmus, dnes sa hovorí prevažne o islamských radikáloch.
Štatistiky však hovoria len o západnej Európe. Východ Európy trápili konflikty a terorizmus aj v posledných desaťročiach. Len vojny na Balkáne si medzi rokmi 1991 až 2001 vyžiadali vyše 140-tisíc obetí, dnes niektorí označujú za terorizmus aj vojnu na východe Ukrajiny.
V posledných rokoch útočili islamisti napríklad v Bosne a Hercegovine alebo na autobus s izraelskými turistami v bulharskom Burgase v roku 2012.
Útoky v západnej Európe
