CÚCUTA, BRATISLAVA. Nie je to veľa, ale viac si nemôže dovoliť – balenie pracieho prášku, tampónov a osemnásť roliek kolumbijského toaletného papiera. Marys Rosalbová si cenný náklad pevne drží v rukách s pohľadom, ktorý hovorí jasne: Ani nepomyslite na to, že by ste ma okradli.
Tieto tri položky ju stáli celú týždennú výplatu. „Mala som svoj vlastný obchodík,“ hovorí 50-ročná žena. „Teraz od šiestej rána do siedmej večer upratujem v domoch. Neupratujem len vtedy, keď čakám v nejakom rade.“

Zásoby ropy a prázdne obchody
“Najväčšia venezuelská bankovka, sto bolívarov, má teraz hodnotu len desať amerických centov.
„
Pred ňou na moste cez rieku Táchira je hraničná kontrola. Za ňou Venezuela, krajina s obrovskými zásobami ropy a s prázdnymi obchodmi, kde sa rady pred potravinami ťahajú aj stovky metrov.
Pohraničné mesto Cúcuta bolo dlho známe skôr pre pašovaný tovar, teraz je kľúčovým zásobovacím mestom pre susedných Venezuelčanov. Práve na tomto obraze asi najlepšie vidno, v akej zúfalej a chaotickej situácii sa krajina ocitla.
V posledných týždňoch, po tom ako sa venezuelská ekonomika prepadla pod ťarchou najväčšej inflácie na svete a nekompetentnej vlády, čoho dôsledkom je nedostatok všetkého od plienok po mlieko, prechádzajú hranicu do Kolumbie tisíce Venezuelčanov.
Len pár dní pred Rosalbovou prekročilo hranicu viac ako 120-tisíc Venezuelčanov. Vlády sa vtedy dohodli, že nakrátko otvoria hraničný priechod, ktorý venezuelský prezident Nicolás Maduro nariadil pred rokom zatvoriť.
„Chodievali sem predávať, teraz tu nakupujú,“ hovorí kolumbijská majiteľka obchodu Vivianna Lozanová, ktorá musela najať desiatich známych, aby zvládli nápor nakupujúcich.
Na spracovanie obrovských súm vo venezuelských bolívaroch si musela kúpiť počítadlo na bankovky. Najväčšia venezuelská bankovka, sto bolívarov, má teraz hodnotu len desať amerických centov.
„Je to šialené,“ hovorí Lozanová.