OSLO. Nórsko si v piatok bohoslužbami a ďalšími spomienkovými podujatiami pripomenulo piate výročie teroristických útokov, ktoré v metropole Oslo a na neďalekom ostrove Utöya spáchal Anders Breivik, pričom zabil 77 ľudí.
Ide o jeden z najčernejších dní v dejinách tohto severského štátu.
Položili vence
Nórska premiérka Erna Solbergová spoločne s korunným princom Haakonom a jeho manželkou Mette-Marit položili vence pred úradom vlády v Osle, kde Breivik nechal vybuchnúť podomácky zostrojenú bombu, ktorá 22. júla 2011 zabila osem osôb.
Neskôr sa zúčastnili na spomienkovej bohoslužbe v katedrále v Osle, na ktorej boli prítomné aj rodiny a priatelia obetí a tiež členovia mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce, ktorej letný tábor na ostrove Utöya sa pred piatimi rokmi stal terčom Breivikovho besnenia, pričom pri ňom zahynulo 69 ľudí.
Breivik, ktorý sa na ostrov presunul po odpálení bomby v Osle, podľa vlastných slov na mládež strieľal so zámerom potrestať stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska. Neskôr sa bez odporu vzdal polícii, pričom pri sebe mal dve zbrane a veľké množstvo munície.
"Stále vnímame stopy týchto teroristických činov. Tí, o ktorých sme prišli, tu budú stále. Čas nevylieči všetky rany," uviedla dnes Solbergová počas spomienkového podujatia, na ktorom sa nahlas čítali mená všetkých obetí útokov.
Nórska vláda sa odvolala proti súdnemu verdiktu v Breivikovej kauze Čítajte Obrad na ostrove
Smútočný obrad sa poobede konal tiež na Utöyi. Tento malý ostrov ležiaci asi 40 kilometrov severovýchodne od Osla pre verejnosť opätovne sprístupnili pred rokom.
Breivik si v súčasnosti odpykáva 21-ročný trest odňatia slobody. V súvislosti s výkonom trestu zažaloval nórsku vládu za porušovanie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho tromi väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo.
Súd v apríli 2016 rozhodol, že jeho väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami, a nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331 000 nórskych korún (36 000 eur).
Nórska vláda sa proti rozhodnutiu súdu odvolala.
