CLEVELAND. Reč Donalda Trumpa na záver nominačného zjazdu republikánov, kde sa oficiálne stal kandidátom na prezidenta, zaujala svojou dĺžkou a negatívnym tónom. Realitný magnát vykreslil USA ako miesto, kde stále viac ľudí prichádza o prácu a kriminalita je na vzostupe.
Hlas umlčaných pracujúcich
"Priatelia, delegáti, Američania. Pokorne a vďačne prijímam vašu nomináciu na prezidenta Spojených štátov," začal Trump svoj prejav po tom, ako sa mu podarilo prerušiť hlasné ovácie a skandovanie jeho mena.
Vo vyše osemdesiatminútovej reči sa prihováral najmä pracujúcim ľuďom. "Vstúpil som do politickej arény, aby mocní viac nemohli utláčať tých, ktorí sa nevedia brániť."
“Zabudnutí muži a ženy našej krajiny — vy, ktorí tvrdo pracujete, no nemáte hlas: Ja som váš hlas," vyhlásil Trump zreteľne, pomaly, ukazujúc do davu.
Téme nedostatku pracovných príležitostí sa venoval obšírne, pričom často zdôrazňoval podľa neho alarmujúci stav medzi menšinami. “Desaťročia imigrácie vyústili v nižšie platy a vyššiu nezamestnanosť, najmä pre afroamerických a latinskoamerických pracovníkov,” tvrdí Trump.
Fakty, ktoré nesedia
Denník Washington Post upozornil na viaceré faktické nedostatky v prejave. "Pätdesiatosem percent Afroameričanov je nezamestnaných," povedal Trump, údaje Kancelárie pre pracovné štatistiky však hovoria o 31,2 percentách v júni 2016.
Podobnú situáciu Trump vykreslil medzi latinskoamerickými pracovníkmi: "Odkedy súčasný prezident zložil svoj sľub, pribudli dva milióny Latinoameričanov žijúcich v chudobe." Washington Post upozorňuje, že Barack Obama do funkcie nastúpil až rok po tom, ako vyhral voľby.
Od marca 2009 do marca 2014, kedy pribudli posledné dostupné dáta, narástol počet Latinoameričanov v chudobe o 750-tisíc. Z údajov Kancelárie Census navyše vyplýva, že vzhľadom na celkový počet imigrantov, ktorý počas uvedených piatich rokov do USA prišli, počet chudobných Latinoameričanov dokonca klesol.

Z nepokojov vo svete vinil i Clintonovú
Tému zahraničnej politiky Trump poňal ako priestor na vymedzenie sa voči Hillary Clintonovej, ktorá bola od roku 2009 ministerkou zahraničných vecí v Obamovej vláde.
"V roku 2009, pred Hillary, Islamský štát nebol na mape. Líbya spolupracovala. Egypt bol mierumilovným miestom. V Iraku klesala miera kriminality. Irán sa dusil sankciami, Sýria bola viac-menej pod kontrolou," vypočítaval Trump.
Americké médiá však pripomínajú, že USA nevyvolali Arabskú jar, ktorá destabilizovala Sýriu, Egypt a Líbyu a práve Clintonovej administratíva sprísnila sankcie pre Irán.
V novembrových prezidentských voľbách bude takmer určite Trumpovou súperkou Clintonová. O oficiálnu nomináciu sa bude uchádzať na štvordňovom nominačnom zjazde demokratov, ktorý sa začne 25. júla vo Philadelphii.