OSLO, BRATISLAVA. Päť rokov po útoku Andersa Breivika na ostrove Utoya a v Osle, kde zomrelo 77 prevažne mladých ľudí, nie je pravicový extrémizmus prioritou európskych vlád. Oveľa viac sa hovorí o útokoch islamistov.
Podľa februárového prieskumu štyroch európskych výskumných agentúr došlo za posledných 15 rokov v Európe k takmer sto útokom, pričom skoro polovica ich organizátorov boli pravicoví extrémisti.
Prežil vraždenie Breivika: Musíme sa ho snažiť pochopiť, ináč sa neposunieme Čítajte Útočia na utečencov
Tore Bjørgo, šéf Centra pre výskum extrémizmu na Univerzite v Osle, pre SME tvrdí, že útokom pravicových extrémistov sa v Európe nevenuje dostatočná pozornosť.
„Boli zatienené útokmi džihádistov. Je to seriózny problém a vidíme, že v niektorých krajinách ako v Nórsku, Nemecku či vo Švédsku je počet obetí vrážd pravicových extrémistov vyšší ako obete džihádistov,“ tvrdí. Len v Nemecku došlo podľa neho k asi osemsto útokom na azylové centrá, čo sa väčšinou neklasifikuje ako terorizmus.
Nárast útokov radikálov ukazujú aj posledné štatistiky Europolu. Podľa nich došlo v Európe k deviatim teroristickým útokom zo strany krajnej pravice. Viac je stále útokov džihádistov – v minulom roku pri sedemnástich útokoch zabili 150 ľudí.
V stredu zverejnená správa Europolu ukazuje, že protiimigračné a protiislamské nálady zvyšujú v niektorých európskych krajinách aktivity krajnej pravice. Aj keď Únia považuje pravicové útoky za malé riziko, rasizmus či islamofóbia sú vo viacerých krajinách častejšie.
V Poľsku sa počet útokov proti moslimom zvýšil na dvojnásobok, vo Francúzsku po teroristických útokoch pravicoví extrémisti útočili na mešity aj utečenecké tábory.
Osamelí vlci častejšie zabíjajú v mene čistej rasy ako náboženstva Čítajte Slovenská radikalizácia
Podobná situácia ako v Nórsku, teda útok osamelého pravicového extrémistu podľa experta na pravicový extrémizmus Daniela Mila v našom regióne zatiaľ nehrozí. Nevylučuje však, že istí ľudia sa mohli radikalizovať.
„Rizikom sú ľudia z radov proruských separatistov, ktorí sa vrátili z východnej Ukrajiny. Vplyvom nejakých vonkajších faktorov by sa mohli rozhodnúť využiť svoje schopnosti či prístup k zbraniam,“ hovorí. Ich radikalizácii môže podobne ako pri islamistoch pomôcť internet.
Štát podľa nich výrazne proti pravicovému extrémizmu nezasiahol a rozložiť extrémistické skupiny na Slovensku sa nepodarilo. Podľa Mila dochádza k akejsi celkovej radikalizácii spoločnosti aj politiky.
„Posúvajú sa hranice akcie akceptovaného. Výroky, ktoré predtým patrili skôr predstaviteľom extrémnej pravice, dnes počujeme aj z úst tzv. štandardných politikov v parlamente. Vidieť to aj na internete a v diskusiách. Extrémne názory sú dnes brané oveľa ústretovejšie,“ dodáva.
