Mali by novinári písať o teroristoch, alebo tým len povzbudzujú ďalších útočníkov, aby si získali slávu?
„O útokoch by sa malo písať, no dôležité je, akým spôsobom sa to deje. Či hovoríme o nejakom šialencovi, ktorý je úplne odlišný od nás, alebo o súčasť našej spoločnosti, ktorou sa musíme zaoberať a my sami s tým vieme niečo urobiť. Ľudí musíme podporovať, aby konali sami, a v tom môžu pomôcť aj novinári.“
Vy sa snažíte zmeniť spôsob, ako sa ľudia pozerajú na útoky. Čo presne v tomto smere robíte?
„Snažím sa upozorňovať ľudí, že keď ako páchateľov označujeme Islamský štát, prípadne utečencov, zbavujeme sa vlastnej zodpovednosti a hovoríme, že je to chyba inej skupiny ľudí, ktorí sú iní ako my. Vytvárame tým strach z iných ľudí, a to je ten istý strach, ktorý je aj za teroristickými útokmi. Namiesto toho si musíme uvedomiť, že sú to ľudia ako my. Mali by sme sa zaujímať, čo sa v ich živote pokazilo tak, že sa zmenili na teroristov.“
Myslíte si, že vám to vychádza? Čo sa zmenilo za päť rokov, čo sa tomuto problému venujete?
„Musím priznať, že veľa sa nezmenilo. Aj v Nórsku, kde máme skúsenosť s hrozným útokom vlastného občana, stále hovoríme o terorizme ako o niečom cudzom, o niečom spojenom s islamom. V posledných piatich rokoch dokonca popularita krajnej pravice v západnej Európe ešte narástla. Musíme sa zamerať na všetky formy extrémizmu bez ohľadu na to, či ide o náboženský alebo pravicový.“

Mali by sme sa zamerať napríklad na ľudí, ktorí sú extrémizmu vystavení vo väzení?
„Áno, mali by sme pracovať s ľuďmi, ktorí sú vo väzení, pomôcť im vrátiť sa do spoločnosti. Mnoho ľudí sa tomu venuje, úspechy to prináša najmä v Nemecku a vo Švédsku, kde sa z bývalých väzňov stávajú produktívni členovia spoločnosti, ktorí sa postavili proti extrémizmu.“

Breivik vraj absolvoval časť výcviku v Bielorusku. Máte aj v Nórsku problém so skupinami, ktoré organizujú vojenské cvičenia?
„Neviem, či sa na podobných kurzoch zúčastnil aj Breivik, ale vieme, že krajná pravica aj islamisti organizuje tábory, ktoré sa podobajú na vojenský výcvik. Takéto násilie však vytvára len ďalšie násilie a mali by sme proti tomu bojovať. V mnohých prípadoch to je nelegálne, najmä islamisti s tým majú problém, no krajná pravica vie aj oficiálne organizovať výcvikové tábory, pretože krajne pravicový extérmizmus naša spoločnosť nepovažuje za rovnocennú formu ohrozenia.“
Existujú aj skupiny, ktoré sa dajú monitorovať. Stretli ste sa s niekým z takýchto skupín?
„Áno, stretol som sa s viacerými skupinami a niektoré boli naozaj strašidelné. Treba hlavne sledovať, prečo sa v takýchto skupinách ocitli.“
Prečo?