ANKARA. Trojmesačný výnimočný stav v Turecku, ktorý v stredu večer vyhlásil prezident Recep Tayyip Erdogan, nadobudol oficiálne účinnosť.
Turecký parlament, ktorý môže zmeniť dĺžku trvania výnimočného stavu alebo ho zrušiť, zasadne ešte dnes.
Erdogan po schôdzke s ministrami a bezpečnostnými poradcami uviedol, že cieľom opatrenia je chrániť demokraciu v Turecku a nie je zamerané na obmedzenie základných slobôd.
"Cieľom je rýchlo a účinne podniknúť všetky kroky potrebné na odstránenie hrozby voči demokracii, právnemu poriadku a ľudským právam a slobodám... Toto opatrenie nie je v žiadnom prípade proti demokracii, zákonom a slobodám. Naopak, má ich chrániť a posilniť," vysvetlil turecký prezident.
"Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl sa budem tiež venovať tomu, aby som vyčistil obzrojené zložky od všetkých vírusov," povedal tiež Erdogan.
Ako sa z Erdogana stal Erdogan? Najprv technokrat, potom mučeník, nakoniec sultán Čítajte Vláda môže uplatniť opatrenia:
- zákaz vychádzania
- zákaz zhromažďovania protestov na uliciach alebo vo vnútorných priestoroch
- zákaz printových médií
- všetky formy vysielania a uverejňovania textov, obrázkov, filmov a zvukových súborov je možné kontrolovať, obmedziť alebo zakázať
- bezpečnostné zložky môžu prehľadávať osoby, vozidlá alebo nehnuteľnosti a konfiškovať potenciálne dôkazy
- cestná doprava môže byť zakázaná v určitých časových obdobiach alebo v určitých oblastiach
- niektoré oblasti môžu byť oplotené alebo evakuované
- štát môže prevziať kontrolu nad dopravou na súši, na mori a vo vzduchu
Zákaz zhromažďovania aj kontrola médií
Podľa agentúry DPA môže teraz Erdogan vládnuť pomocou dekrétov.
V čase výnimočného stavu môže byť obmedzené alebo pozastavené napríklad právo zhromažďovania či sloboda slova.
Vyhlásenie výnimočného stavu umožňuje turecká ústava v čase, keď je vážne narušený verejný poriadok v krajine, alebo kedy násilné činy ohrozujú slobodu a demokraciu.
Rozhodnutie prezidenta teraz musí byť uverejnené v úradnom vestníku a predložené parlamentu. Ten môže výnimočný stav zrušiť či zmeniť dĺžku jeho trvania.
Počas výnimočného stavu môžu byť napríklad vyhlásené zákazy vychádzania či zhromažďovania sa, alebo môžu byť kontrolované, zakázané či obmedzené médiá.
Ďalej bezpečnostné zložky môžu prehľadávať osoby, vozidlá alebo nehnuteľnosti a konfiškovať potenciálne dôkazy, niektoré oblasti môžu byť oplotené alebo evakuované, a tiež štát môže prevziať kontrolu nad dopravou na súši, na mori a vo vzduchu.
Výnimočný stav bol v poslednej dobe vyhlasovaný na juhovýchode krajiny, kde armáda bojuje s kurdskými separatistami.
"Nie je to stanné právo z 90. rokov. Život bežných ľudí a firiem bude nedotknutý, nerušený, obchod pôjde ako vždy. Sme oddaní trhovej ekonomike," napísal podpredseda vlády Mehmet Simsek. na twitteri.
K výnimočnému stavu sa na twitteri vyjadril aj premiér Binali Yildirim. Opatrenie je podľa neho zamerané na "rýchle fungovanie" štátnych mechanizmov.
V Turecku zatýkali ľudí za vyjadrenia na sociálnych sieťach, kritizovali Erdogana Čítajte Zatýkania budú pokračovať
Čistky a zatýkanie
- pokus o prevrat si vyžiadal životy 312 ľudí vrátane 145 civilistov
- obvinených bolo 99 generálov, čo je viac ako štvrtina všetkých generálov
- vo väzbe zostáva okolo 9 400 ľudí, väčšinou členov armády
- ministerstvo obrany spustilo vyšetrovanie všetkých vojenských sudcov a prokurátorov a 262 z nich zbavilo funkcií
- zatknutých, prepusteých z práce, či zbavených funkcií bolo viac ako 50-tisíc vojakov, policajtov, sudcov, prokurátorov či učiteľov.
Erdogan tiež v stredu poskytol rozhovor pre pre televíziu Al-Džazíra. Hovoril v ňom aj o tom, že otázku vydania duchovného Fethullaha Gülena z USA do Turecka chce oddeliť od ďalších vzťahov so Spojenými štátmi.
Do piatkového pokusu o prevrat, za ktorého strojcu považuje Erdogan práve Gülena, boli podľa prezidenta zapojené aj iné krajiny. Erdogan ale odmietol nejakú konkrétne menovať.
Odmietol tiež tvrdenie, že je autoritársky a že sa stal v minulosti hrozbou pre demokraciu.
"Zostaneme systémom parlamentnej demokracie, nikdy tento systém neopustíme," vyhlásil Erdogan. Jeho vláda býva v posledných dňoch obviňovaná, že neúspešný pokus o puč využila na upevnenie moci a k ďalšiemu prenasledovaniu svojich kritikov.
Erdogan v rozhovore tiež uviedol, že zatýkanie a boj proti Gülenovmu hnutiu, ktoré označuje za teroristickú organizáciu, bude pokračovať.
Sedemdesiatpäťročný Gülen, ktorý žije od roku 1999 v americkej Pensylvánii a v Turecku má milióny priaznivcov odmieta, že by stál za pokusom o prevrat.
USA odmietajú Gülena vydať, kým Ankara nepredloží dôkazy o jeho vine. Erdogan povedal, že bude veľká chyba, keď Američania duchovného nevydajú.
Vzťahy musia zostať pozitívne
Vzťahy s Washingtonom ale musia podľa Erdogana zostať pozitívne.
"Vzťahy medzi našimi krajinami sú založené na záujmoch, nie na pocitoch. Sme strategickými partnermi," uviedol turecký prezident.
Podľa neho nesmie roztržka kvôli Gülenovi ovplyvniť vzťah ohľadom tureckej leteckej základne Incirlik. Z nej štartujú lietadlá medzinárodnej koalície, vedenej USA, do boja proti teroristickej organizácii Islamský štát v Sýrii a v Iraku.
Terorista aj Erdoganov priateľ. Fethullaha Gülena vinia z organizácie puču Čítajte Schváli trest smrti
Vyhlásil tiež, že schváli parlamentný návrh na obnovenie trestu smrti, aj keby to ohrozilo snahu Turecka vstúpiť do Európskej únie.
"Svet nie je len Európska únia. Existuje trest smrti v USA, Rusku, Číne a ďalších krajinách? Áno," citovala Erdogana agentúra DPA.
"Ak parlament prijme takéto rozhodnutie, potom je povinnosťou vládnych orgánov vydláždiť cestu pre obnovenie tohto trestu," povedal prezident pre televíziu al-Džazíra.
Erdogan dodal, že "ľudia vyjadrili túto požiadavku. Vyšli do ulíc a stále opakovali: trest smrti, trest smrti, trest smrti".
"Už 53 rokov klopeme na dvere EÚ a oni nás už 53 rokov odmietajú," posťažoval sa Erdogan. Odkázal tak na rok 1963, kedy Európske spoločenstvo, predchodca EÚ, uzavrelo s Ankarou asociačnú dohodu.
Brusel už Turecko varoval, že trest smrti je s členstvom v EÚ nezlučiteľný.
