ANKARA. Turecko odvolalo z funkcií 257 zamestnancov úradu premiéra a 492 pracovníkov úradu pre dohľad nad náboženskými záležitosťami Diyanet.
Úrady ich podozrievajú z účasti na zmarenom pokuse o prevrat, informovala agentúra Reuters.
Kvôli puču už prišlo svoju funkciu okolo 10-tisíc sudcov, prokurátorov a vysoko postavených úradníkov vrátane guvernérov a zamestnancov rôznych ministerstiev. Čistky prebiehajú aj v armáde.

Žiadajú vydanie Gülena
Odvolaných úradníkov považuje turecká vláda za členov "paralelných štruktúr", akéhosi štátu v štáte, ktorý podľa nej vybudoval duchovný Fethullah Gülen. Práve neho označil prezident Recep Tayyip Erdogan za strojcu neúspešného puču.
Gülen, ktorý žije dlhodobo v USA, to odmietol a naznačil, že Erdogan mohol prevrat zinscenovať, aby si v Turecku upevnil svoju moc.
Minister spravodlivosti Bekir Bozdag uviedol, že vláda USA zaslala dostatok dôkazov svedčiacich proti Gülenovi. Ankara poslala do Washingtonu oficiálnu žiadosť o vydanie duchovného.
Premiér Binali Yildirim upozornil, že Ankara by mohla prehodnotiť svoje priateľské vzťahy s Washingtonom v prípade, ak by USA nevydali Gülena na stíhanie. Turecký súd vydal v decembri 2014 na Gülena zatykač z dôvodu, že riadi hnutie, ktoré Turecko považuje za teroristickú organizáciu.
"Spojené štáty sú naším priateľom a strategickým partnerom, máme s nimi úzke vzťahy. Čelíme však pokusu o zosadenie legitímnej vlády. Tu nejde o nijaké náboženské hodnoty," vyhlásil Yildirim.
Podľa štátnej agentúry Anadolu zadržala v utorok polícia na juhu krajiny aj vojenského poradcu prezidenta Erdogana pre vzdušné sily, podplukovníka Erkana Kivraka.
Od piatku sily verné vládnej strane Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) zadržali už desiatky vysoko postavených armádnych dôstojníkov, medzi nimi aj ďalšieho Erdoganovho vojenského poradcu, plukovníka Aliho Yaziciho.
Prevažná väčšina príslušníkov tureckých ozbrojených síl nemá s pokusom o prevrat nič spoločné, uviedol vo vyhlásení generálny štáb armády. Štáb údajne okamžite po prijatí informácie o začiatku puču v piatok o 15:00 SELČ upozornil príslušné úrady.
Podľa oficiálnej bilancie si pokus o prevrat vyžiadal život 232 osôb. Podľa agentúry Anatólia sa k zorganizovaniu prevratu priznal bývalý veliteľ tureckých vzdušných síl Akin Öztürk.

Obnoví trest smrti?
Prezident Erdogan v súvislosti s prevratom vyjadril pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti.
Ľudia sa podľa neho oprávnene pýtajú, aký má zmysel sprisahancov roky živiť vo väzení. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004.
Hlavný turecký pravicový subjekt Strana národnej akcie návrh (MHP) na obnovenie trestu smrti aj napriek varovaniu medzinárodného spoločenstva podporil.
Šéf pravičiarov Devlet Bahčeli podľa agentúry DPA povedal, že ak je vládna strana pripravená tento ústavný návrh predložiť, MHP ho podporí.
Spolu budú mať obe strany dostatok hlasov na to, aby vyzvali na referendum o obnovení trestu smrti. Na schválenie referenda je postačujúca jednoduchá parlamentná väčšina.
Erdogan v pondelok v prvom rozhovore, ktorý poskytol po pokuse o vojenský prevrat, povedal, že bude s poslancami o obnovení trestu smrti hovoriť a že "schváli akékoľvek rozhodnutie (v tejto veci), ktoré vzíde z parlamentu".
Obnovenie najvyššieho trestu znepokojilo západných spojencov Turecka. Európska únia, o členstvo v ktorej sa Turecko uchádza od roku 1999, trest smrti nepripúšťa.
Členovia zahraničného výboru Európskeho parlamentu sa v utorok zišli, aby rokovali o pokuse o puč v Tureckupo tom, ako ministri zahraničných vecí EÚ v Bruseli v spoločnom vyhlásení vyzvali v pondelok turecké orgány na "zdržanlivosť" s tým, že "treba urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo ďalšiemu násiliu... a pre obnovenie pokoja."