ANKARA, BRATISLAVA. Nezdá sa to ako reálna hrozba, no už len vyhrážka vojnou medzi tradičnými spojencami, ktorí svoje vzťahy označujú za strategické, je významným varovaním.
Na to, aby sa otvorene začalo hovoriť o ohrození spojenectva v rámci NATO, stačilo jedno vyhlásenie tureckého premiéra Binaliho Yildirima. „Krajinu, ktorá bude stáť po boku duchovného Fethulláha Gülena, už nebude Turecko považovať za svojho priateľa a bude s ním vo vojne,“ vyhlásil ešte v nedeľu.
Krajiny s trestom smrti nemôžu byť členom EÚ, ozýva sa z Bruselu Čítajte Prevrat z Ameriky
Gülen už od roku 1999 žije v Spojených štátoch, no v Turecku má stále obrovský vplyv a podporuje ho vraj až desať percent tureckej spoločnosti. Práve jeho teraz turecká vláda obviňuje, že z amerického exilu zosnoval plány vojenského prevratu.
Ten cez víkend neuspel a prezident Recep Tayyip Erdogan sa udržal pri moci. Od Američanov žiada, aby Gülena vydali. Chcú ho súdiť za vlastizradu.
Popri tom narastajú obavy, či v krajine, ktorá má po Spojených štátoch druhú najpočetnejšiu armádu spomedzi krajín NATO, prežije demokracia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hovorí, že pučisti za svoj čin zaplatia a už tisíce ľudí sa ocitli vo väzbe. Je medzi nimi i takmer tritisíc sudcov, osemtisíc policajtov zas prišlo o prácu.
Armáda príde o viacerých vrcholných veliteľov a tisíce vojakov, čo môže ohroziť jej schopnosť zasahovať v rámci misií NATO. Už teraz bojuje na juhovýchode krajiny proti Kurdom, stráži hranicu so Sýriou a vojakov má Turecko aj v severnom Iraku.
„Jedna vec je podľa zákona potrestať vinníkov prevratu, druhá je držať sa v istých limitoch,“ hovorí pre SME Róbert Ondrejcsák z Inštitútu strategických politík. „Nie som si istý, že potrestanie tisícok sudcov naozaj súvisí s prevratom.“
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)Nedostal povolenie na všetko
Pred mimosúdnymi zásahmi Erdogana varujú aj európski predstavitelia, ktorí sa postavili proti prevratu a podporili vládu. „Chceme, aby v Turecku fungoval právny štát,“ vyhlásil podľa AFP francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault. „Erdogan týmto prevratom nedostal možnosť robiť, čo sa mu zachce.“
Turecko označil za spojenca v NATO, no „udalosti posledných dní vyvolali pochybnosti“, povedal šéf francúzskej diplomacie.
Krajina je teraz napríklad dôležitá pre leteckú základňu Incirlik, ktorá sa nachádza asi sto kilometrov od sýrskych hraníc. Odtiaľ štartujú Američania svoje bojové lietadlá pri útokoch na pozície Islamského štátu v Iraku a Sýrii.
Podľa tureckej vlády sa do prevratu zapojil aj veliteľ tejto základne, a preto ju dočasne zatvorili. „Je to dôležitá základňa, ale nie nenahraditeľná,“ hovorí Ondrejcsák.
Pripomína, že Američania, Francúzi aj Briti majú letecké základne aj v iných krajinách regiónu, pričom Američania a Francúzi majú pri sýrskych brehoch aj lietadlové lode.
Na Incirliku sa však nachádzajú aj jadrové zbrane, ktoré tu skladujú Spojené štáty, teda krajina, ktorej sa Turci nepriamo vyhrážajú vojnou.
