BRATISLAVA, LIVERPOOL. Po tom, čo David Cameron odišiel z funkcie britského premiéra, jeho nástupkyňa Theresa Mayová prezentovala zloženie novej vlády počas 24 hodín.
"Musím povedať, že zmeny sú radikálnejšie, než sa očakávalo." Pre TASR to povedala Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na univerzite v Liverpoole a zároveň spoluriaditeľka Centra pre vzťahy Európy s ostatným svetom (EWC).
Boris Johnson - životopisec Churchilla v službe sebe samému Čítajte Nesprávne presdstavy
"Predstava o ministerke vnútra, ktorá sa vyhýba kontroverzným rozhodnutiam, bola mylná. Nová britská vláda vyzerá inak ako to, na čo sme boli posledných šesť rokov zvyknutí - je v nej viac žien a menej ministrov pochádza z privilegovaných vrstiev," povedala profesorka slovenského pôvodu.
Zároveň dodala, že politická scéna sa mení tak rýchlo, že sa vlastne ani nedá analyzovať, keďže nie je čas na reflexiu. S dávkou cynizmu by sa to podľa nej dalo nazvať stratégiou.
Najväčším šokom pre odborníčku bolo vymenovanie Borisa Johnsona za ministra zahraničných vecí. "Je ako politický Lazar, ktorého Mayová oživila po smrti.
Aj keď vyjednávania o brexite budú na pleciach Davida Davisa, ministra povereného rokovaniami o vystúpení Británie z EÚ, Johnsonovo postavenie ako hlavného diplomata krajiny je pre zahraničie kontroverzné," konštatovala Harrisová s tým, že Johnson si v zahraničí svojimi nediplomatickými poznámkami urobil veľa nepriateľov.
Ministerstvá pre zástancov brexitu
"V Mayovej vláde sa všetky ministerstvá týkajúce sa medzinárodných vzťahov dostali do rúk stúpencov brexitu. Okrem Johnsona a Davisa je tam ešte Liam Fox, relatívne zabudnutý politik, v súčasnosti minister pre zahraničný obchod, a Priti Patelová, ministerka pre medzinárodný rozvoj," dodala.
Podľa Harrisovej je možné argumentovať tým, že ľudia, ktorí viedli kampaň za vystúpenie, ju majú aj dokončiť a tak ukázať, že pre Britániu "oslobodenú" od EÚ môžu vyjednať výhodnejšie podmienky pre medzinárodný trh a lepší vzťah s EÚ.
"Ďalšou možnosťou je, že konzervatívci vedia, ako vládnuť a že byť pri moci znamená zjednotenú stranu," uviedla profesorka, hovoriac o rozbrojoch medzi zástancami a odporcami brexitu v rámci strany.
"V konečnej analýze musíme skonštatovať, že Británia pokračuje v mýte svojej výnimočnosti. Kedy sa brexit stane realitou, ako a s akými následkami pre Britániu a Európu, to zatiaľ nevieme povedať," dodala Harrisová.
