ISTANBUL, BRATISLAVA. Bili kapitulujúcich vojakov, líhali si pod tanky, volali Erdoganovi na slávu. A stáli nad mužom s podrezaným hrdlom.
Obrazy rozzúrených tureckých demonštrantov, ktorí sa postavili rebelujúcim vojakom, pozná celý svet. Evokujú dojem, že verejnosť stojí jednoznačne za tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Je to naozaj tak?
Protestujúci Turci údajne týrali vojakov, ktorí sa pokúsili o prevrat Čítajte Islamistická masa
Yvo Fitzherbert, novinár žijúci v Turecku, vo svojom blogu na stránkach magazínu Spectator nazval demonštrantov v uliciach "Erdoganovou islamistickou masou." Agresívni protestujúci, ktorí podľa neho mohli byť organizovaní, vnímajú zvrátenie prevratu ako porážku sekularizmu – a ich víťazstvo.
Dvadsaťštyri hodín po porážke pučistov údajne Erdoganovi podporovatelia oslavovali na námestí Taksim, ktoré možno označiť za centrum moderného, sekulárneho Turecka, pričom skandovali náboženské heslá.
Výzvy na okupáciu ulíc zaznievali z úst prezidenta i premiéra počas celého víkendu. Erdogan argumentoval tým, že k ďalšiemu pokusu o prevrat môže dôjsť kedykoľvek.
Loading
...Prevrat nedokázal čeliť davu
Práve davy ľudí boli jedným z hlavných dôvodov, prečo pokus o prevrat zlyhal. Pri puči v roku 1960 armáda zajala premiéra Adnana Menderesa, ktorý sa prikláňal k islamizmu a neskôr ho popravila. Konzervatívni demonštranti vtedy do ulíc nevyšli.
O jedenásť rokov neskôr došlo k ďalšiemu vojenskému prevratu. Ten bol reakciou na katastrofálny stav spoločnosti, v ktorej proti vláde útočili krajne ľavicové i krajne pravicové subjekty. Armáda sa vtedy dostala do konfrontácie so študentmi.
Predstavitelia piatkového prevratu rovnako čelili demonštrantom, rozohnať ich však nedokázali.
