Ruský prezident sa zaviazal, že ich schôdzka v Kremli bude konštruktívna a bude obsahovať širokospektrálne otázky súvisiace so vzájomným zjednocovaním a vojensko-technickou spoluprácou.
V stredu sa tiež predstavitelia bieloruskej a ruskej armády provizórne dohodli na zriadení spoločného vojenského komunikačného a kontrolného systému.
Lukašenko pricestoval do Ruska deň po ostrej kritike jeho režimu z úst šéfa zahraničnej politiky EÚ Javiera Solanu a americkej ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Riceovej.
Americká ministerka opísala Bielorusko ako posledný diktátorský režim v Európe a Solana k tomu dodal, že už je naozaj čas na zmenu.
"Na Riceovú alebo jej vyhlásenia nemám žiadny názor. Aspoň teraz vie, kde je Bielorusko. Nedávno letela ponad našu krajinu, takže musela vidieť, že tam nie sú žiadni teroristi," uviedol bieloruský prezident po prílete do Moskvy.
Lukašenko a Putinov predchodca Boris Jeľcin podpísali v roku 1996 dohodu, ktorá počítala s blízkymi politickými, ekonomickými a vojenskými záväzkami. Tie však zakrátko pozastavila bieloruská cesta k samostatnosti.
Vzťahy oboch prevažne slovanských národov boli napäté aj pod vedením Putina, ktorý sa hneval na Lukašenka, že v roku 2002 zmaril plány na pričlenenie Bieloruska k Rusku. Avšak ich nedávna schôdzka priniesla vo vzťahoch pokrok.
Uplynulé leto sa obaja prezidenti dohodli, že v roku 2006 predstavia rubeľ ako jednotnú menu Ruska a Bieloruska.
Lukašenko opakovane obviňuje USA a NATO z agresívnych úmyslov voči jeho krajine. Bielorusko pod jeho vedením dostalo nálepku posledného diktátorského štátu v Európe. Pre Západ sa stal bieloruský prezident vyvrheľom kvôli tvrdým zákrokom voči disentu a perzekúciám nezávislých médií a opozičných strán. Tiež sa netají myšlienkou pripojiť Bielorusko opäť k Rusku.
