ISTANBUL, BRATISLAVA. Srdcom dvadsaťmiliónového Istanbulu je námestie Taksim. Udalosti na tomto mieste v roku 2013 zavŕšili premenu Recepa Tayyipa Erdogana z nádejného demokrata na diktátora a čiastočne viedli aj k víkendovému pokusu o prevrat.
V bežné sobotňajšie dopoludnie je Taksim plný nakupujúcich, pouličných umelcov či ľudí v baroch. V sobotu sa však prebudilo do iného dňa.
Po noci, počas ktorej sa časť armády pokúsila prevziať moc nad Tureckom pod zámienkou ochrany demokracie pred prezidentom, sa teraz ľudia obávajú, ako bude pokračovať vláda Recepa Tayyipa Erdogana.
„Čo sa deje v našej krajine?“ pýta sa pre BBC starší muž na námestí. „Bratia pozdvihli zbrane proti sebe. Obávam sa, že nastane krviprelievanie. Neskončíme ako Sýria?“
Pokus o prevrat nevyšiel. Turci oslavovali neúspech pučistov Čítajte Zaplatia vysokú cenu
Krviprelievanie sa začalo už v piatkovú noc, pri prevrate zomrelo takmer tristo ľudí, medzi nimi desiatky civilistov. A Erdogan dal najavo, že pri potláčaní prevratu ho nezastavia ani ďalší mŕtvi.
Keď na sobotňajšom pohrebe obete neúspešného prevratu dav skandoval, že chce zavedenie trestu smrti, Erdogan s ním súhlasil. „V demokracii nemôžeme ignorovať vôľu ľudí, máte na to právo,“ vyhlásil.
Erdogan počas piatkovej noci vycítil, že má podporu davu, a tvorcov prevratu alebo ľudí, ktorí s ním vraj majú niečo spoločné, začal stíhať vo veľkom. Za mrežami sa už ocitlo asi šesťtisíc ľudí.
Polovicu z toho tvoria vojaci, ďalšími 2700 zadržanými sú sudcovia, asi tretina všetkých sudcov v krajine. Krajinu budú ešte roky traumatizovať masové súdne procesy.
„Vzbúrenci zaplatia vysokú cenu,“ vyhlásil Erdogan. „Toto povstanie je Božím darom, lebo budeme mať dôvod vyčistíť armádu.“
Prevrat nevyšiel, ale celý svet tŕpol. Prečo na Turecku záleží? Čítajte Návrat do minulosti
Rovnakú skupinu obyvateľov ako teraz, teda sudcov, vojakov a k tomu aj novinárov a politikov, obviňoval Erdogan ešte ako premiér v roku 2008, že sa spájajú proti jeho vláde a snažia sa ju položiť. Stovky ľudí skončili pred súdom a vo väzení.
Aj v posledných rokoch pokračovali zásahy proti médiám. Stovky novinárov prišli o prácu, opozičné médiá o licenciu. Scenár sa zrejme zopakuje, po prevrate má Erdogan v rukách ešte silnejšie argumenty.
