1. Približne 75 miliónov obyvateľov
Hovoriť o Turecku z geopolitického pohľadu a nehovoriť o samotných Turkoch je trochu cynické. Rovnako ako pri arabskej jari bola kľúčová snaha obyvateľov po zmene a až potom geopolitické dôsledky. Aj keď z vyjadrení mnohých analytikov to nebolo cítiť.
Takže, pokus o prevrat v Turecku bol dôležitý v tom, čo by občanom priniesol. Zrejme by sa skončil odklon k islamistickej politike, ktorá ale ani v podaní Recepa Tayyipa Erdogana nenaberala hrozivý charakter.
Erdogana kritizovali skôr za to, že sa snažil až príliš upevniť svoju moc, že sa snažil prezentovať ako sultán a brutálne zasahoval proti demonštrantom aj Kurdom (teda proti všetkým svojim odporcom).
Náboženské záležitosti ako povolenie šatiek vo verejných priestoroch už taký zásadný odpor nevyvolávali, keďže prakticky všetci Turci sú moslimovia.
Čo by teda priniesla armáda? Zrejme by tie šatky zakázala, proti Kurdom by brutálne zasahovala naďalej (keďže armáda je veľmi nacionalistická a protikurdská) a moc by si upevňovala sama.
Turecká armáda má dobré vzťahy s verejnosťou, je symbolom republiky. Erdogan je však príliš populárny na to, aby armáda mohla pokojne prevziať moc. Pod jej vedením by tak pokračovali zásahy proti odporcom, zrejme by boli ešte tvrdšie.
Odradilo by to aj turizmus, od ktorého je závislých asi osem miliónov ľudí.
Pre Turecko by prevrat znamenal aj ukončenie rokovaní s Európskou úniou, pre Turkov teda aj strata nádeje, že v najbližších rokoch budú môcť do Európy cestovať bez víz.
Aj keď Turecko nie je pod Erdoganom v ideálnom stave, armádny prevrat by pre neho a pre Turkov nebol dobrou správou.
Turecká vláda vojenský puč potlačila, zahynulo pri ňom 90 ľudí (minúta po minúte) Čítajte 2. Vojna v Sýrii
Turecko nezohráva vždy konštruktívnu úlohu vo vojne v Sýrii. Je síce súčasťou medzinárodnej koalície v boji proti Islamskému štátu, rovnako aj súčasťou NATO, ale nepodporuje kurdské milície v Sýrii, ktoré proti islamistom tiež bojujú. Dokonca na nich priamo útočí.
Turecko totiž v Sýrii bojuje svoju vlastnú vojnu, vojnu proti kurdským separatistom. Na juhovýchode krajiny má Turecko vlastnú silnú kurdskú menšinu, ktorá je priamo napojená na Kurdov v Sýrii.
Pred rokom sa skončilo prímerie s nimi a Turecko odvtedy zasahuje v kurdských mestách. Sýria je pre Turecko len rozšíreným bojiskom domácej vojny, no vzhľadom na to, že cez jeho územie prechádza väčšina zahraničných bojovníkov Islamského štátu, je pre svet Turecko kľúčové.
Prečo vojenské prevraty nefungujú Čítajte 
