Vždy po podobných teroristických útokoch sa ako jedna z prvých objavuje klasická otázka: Dá sa niečomu podobnému vôbec zabrániť?
"Ja si myslím, že nedá. Ak nemáte informácie, že by niekto na takomto zhromaždení niečo podobné chystal, tak mu v tom nezabránite. Tento útok je klasickou ukážkou útoku na takzvaný mäkký cieľ, ktorý je zo svojej povahy nechrániteľný.
Ak vám niekto povie, že stopercentne ochráni verejné námestia, letiská, podzemné dráhy a podobne, tak jednoducho klame. Je to skrátka realita, s ktorou sa musíme naučiť žiť."
Teraz sa pravdepodobne opäť budú objavovať rôzne návrhy politikov o sprísnení bezpečnostných opatrení, možno aj uzavretí hraníc a podobne. Má niečo podobné podľa vás – z čisto bezpečnostného hľadiska – vôbec význam?
“Ďalšou z príčin je samozrejme aj neutešený stav istej časti moslimskej populácie vo veľkých komunitách, ktoré sa v 60. rokoch začali vytvárať nielen vo Francúzsku.
„
"Zavrieť hranice? A načo, veď ten útočník bol predsa Francúz. Jednoducho to nie je riešenie. Príčiny toho, prečo sa niečo podobné deje, sú inde.
Majú zahraničnopolitický kontext, to znamená rozbité krajiny ako je Sýria, Irak, Jemen, Líbya či neúspešné zasahovanie v Afganistane a podobne. To sú príčiny, ktoré vedú k tomu, že títo ľudia nám chcú ublížiť.
Ďalšou z príčin je samozrejme aj neutešený stav istej časti moslimskej populácie vo veľkých komunitách, ktoré sa v 60. rokoch začali vytvárať nielen vo Francúzsku, ale aj vo Veľkej Británii, Nemecku či Belgicku.
Takže zatváranie hraníc je riešenie, ktoré k ničomu nepovedie. A pokiaľ ide o zvýšenie bezpečnostných opatrení, môže sa to na istý čas javiť ako správne. Ale ak nebudete riešiť príčiny, to takisto k ničomu nepovedie a zbytočne tým budete míňať peniaze daňových poplatníkov.
Vyzerá to tak, že Francúzsko je teraz hlavným terčom teroristov útočiacich v Európe. Prečo práve Francúzsko? Prečo nie iné západné krajiny?
"To je jednoduché.
