NICE, BRATISLAVA. Do kaviarní, do reštaurácií, do turistického centra. Davy utekali z rušnej Promenade des Anglais v Nice kamkoľvek - zabarikádovali sa v kuchyniach či na toaletách, vypli svetlá a čakali.
Len málokto zo svedkov štvrtkového útoku, pri ktorom zahynulo najmenej 84 ľudí, si už v momente, keď začuli hluk, uvedomil, že to nie je ohňostroj. Francúzi včera v uliciach oslavovali svoju slobodu - davy ľudí si pripomínali dobytie Bastily, jeden zo sviatkov, na ktorých Francúzom záleží asi najviac.
Minúta po minúte: Počet obetí útoku v Nice sa zvýšil na 84 Čítajte Tam, kde nebola pomoc
Verzie viacerých svedkov začínajú podobne - keďže súčasťou osláv boli aj ohňostroje, najprv si zvuk, ktorý začuli, vôbec nespojili s možnosťou útoku. “Začuli sme hluk,” hovorí podľa francúzskeho portálu France Bleu Azur žena menom Aurianne. “Keďže tam boli ohňostroje, neznepokojovali sme sa. Až neskôr sme pochopili, čo sa stalo.”
Podobne opisuje útok aj novinár Damien Allemand - aj on pôvodne považoval zvuk, ktorý začul, za súčasť osláv “Odrazu hluk. Krik. Moja prvá myšlienka - nejaký chytrák sa rozhodol urobiť svoj malý ohňostroj, ktorý nezvládol,” opisuje štvrtkový útok pre portál Medium.com.
“O zlomok sekundy neskôr namieril obrovský biely nákladiak závratnou rýchlosťou na ľudí, pričom útočník strieľal, aby zasiahol čo najviac ľudí. Videl som telá lietať ako kolky na bowlingovej dráhe. A počul výkriky na ktoré nikdy nezabudnem,” pokračuje Allemand.
To, čo vo chvíli, keď si ľudia uvedomili, že za hlukom sú nárazy a telá dopadajúce na zem, opísal ako “peklo”. “Telá každých päť metrov, bez života. Krv. Vzdychy. Prvými, ktorí prišli na pomoc, boli prenajímatelia pláží. Raneným podali vodu a tam, kde nebola pomoc, prikryli telá uterákmi.”
Teror chce meniť naše ulice na nepriateľské územia Čítajte Inštinkt prežitia
Oslavy neprebiehali len na Promenade des Anglais, ale aj na plážach pri nej.
Jednou z tých, ktorá sviatok oslavovala na pláži Beau Rivage, bola štyridsaťročná Mélina Macriová. Útok na vlastné oči nevidela, no keď zbadala davy ľudí, ktoré bežia z promenády, aj ona sa rozutekala smerom do vnútrozemia, do starého mesta.
“Bežali sme, a ani sme nevedeli prečo, bol to pohyb neuveriteľnej paniky,” opisuje situáciu pre Le Monde. Keď dorazila do starého mesta, spolu s ďalšími približne 150 ľuďmi sa skryla pod bránou domu, ktorý pre nich otvoril neznámy muž - hovorí, že zostali skrytí asi hodinu a pol.
Viacerí utekali aj zranení - 27-ročna Émilie Blainová pre Le Monde hovorí, že bežala aj napriek zranenému kolenu - “inštinkt prežitia zvíťazil nad bolesťou”. Skryla sa v turistickom centre - spolu so ženou v deviatom mesiaci tehotenstva, ktorá dostala v ten večer kontrakcie.
Sekularizmus či Afrika. Prečo teroristi útočia práve na Francúzsko Čítajte #RechercheNice
Rovnako, ako pri minuloročnom útoku v Paríži či útoku na bruselskom letisku, ktorý sa odohral tento rok v marci, facebook opäť poskytol funkciu “safety check” - ľudia mohli jediným kliknutím svojim priateľom oznámiť, že sú v poriadku.
Aj na twitteri sa bezprostredne po útoku rozšíril spôsob, ktorý obyvateľom mesta Nice pomohol. Hoci sa v mase ľudí mnoho z tých, čo sa rozutekali, držalo za ruky, davy niektoré skupiny roztrhali - a tak si ľudia dopomohli hashtagom #RechercheNice (Vyhľadávanie Nice).
Tí, ktorým sa stratili blízki, začali pridávať príspevky, kde opisovali výzor či oblečenie tých, ktorých hľadajú. Stratili sa priatelia, partneri aj malé deti. Ak niekto danú osobu uvidel, na príspevok reagoval, a tak sa po tom, ako ľudia opäť vyšli do ulíc, dokázali opäť stretnúť.
