San Francisco 22. apríla (TASR) - Už po 35.-krát si dnes svet pripomína Deň Zeme. Pri tejto príležitosti sa environmentalisti pustili do diskusie o budúcnosti hnutia, ktoré - ako sa zdá - pomaly prehráva boj s verejnou mienkou.
Znovuzvolenie prezidenta USA Georgea W. Busha, neschopnosť spomaliť globálne otepľovanie, ako aj priveľký počet Američanov, ktorí odsudzujú ochrancov prírody ako fanatikov objímajúcich stromy - všetky tieto faktory prinútili lídrov environmentálneho hnutia hľadať nové prístupy.
A zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Američanov si želá čistý vzduch, čistú vodu a ochranu prírody, práve otázky ochrany životného prostredia sú paradoxne na posledných miestach zoznamu ich priorít. Predstihujú ich problémy týkajúce sa zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a národnej bezpečnosti.
"U Američanov je zjavný paradox, že síce zastávajú tieto názory, no keď nadíde čas konať, objaví sa zrazu mnoho problémov, ktoré sú dôležitejšie než environmentálne otázky a obavy o životné prostredie," hovorí Peter Teague, riaditeľ environmentálnych programov z nadácie Nathan Cummings Foundation.
Podľa niektorých je problémom nedostatočná komunikácia zo strany environmentálnych skupín s verejnosťou. Iní si myslia, že treba urobiť oveľa podstatnejšie zmeny v spôsobe, akým ochranárske skupiny fungujú.
Podľa profesora lingvistiky Georgea Lakoffa je však problém niekde oveľa hlbšie a netýka sa len samotného environmentálneho hnutia. Podľa neho je to práve jazyk a výrazové prostriedky, ktoré podfarbujú politickú diskusiu.
Celá verejná agenda sa podľa Lakoffa dostala do područia "pravicového ideologického politického hnutia, ktoré je mimoriadne mocné a má dobrú základňu".
Environmentálna filozofia Bushovej vlády sa sústreďuje okolo myšlienky, že väčšina environmentálnych rozhodnutí sa lepšie robí pomocou trhu, vlastníkov pôdy a štátnych i miestnych samospráv. A niektoré Bushove kroky, ako napríklad postoj k návrhom na zmeny v zákone o čistote ovzdušia, povedú len k ďalšiemu oslabeniu už platných zákonov.
Bush bol znovuzvolený v kampani, v ktorej ani jeden z kandidátov nehovoril veľa o otázkach ochrany životného prostredia, pripomína Buck Parker, výkonný riaditeľ organizácie Earthjustice, ktorý predsedá koalícii 30 národných environmentálnych organizácií nazvaných Zelená skupina.
Nebolo to však vždy takto. V 70. rokoch minulého storočia, keď sa po prvý raz začal oslavovať Deň Zeme, dosiahli ochrancovia životného prostredia jedny zo svojich najväčších víťazstiev - prijatie Zákona o čistote ovzdušia, Zákona o čistote vôd, Zákon o ohrozených druhoch a Zákon o environmentálnej politike.
V ostatnom čase sa environmentálne skupiny snažia aspoň udržať to, čo vybojovali v 70. a 80. rokoch, no u verejnosti sa to nestretáva s priaznivou odozvou. Aby získali podporu verejnosti, musia sa snažiť tlmočiť problémy jazykom, ktorému ľudia rozumejú a ktorý sa dotýka bezprostredne ich života. Snažia sa tiež nájsť "spojencov" vo svojom úsilí mimo starých politických koalícií.
Niektorí vidia vec príliš čierno a hovoria dokonca o "smrti environmentálneho hnutia", ktoré podľa nich čoskoro zanikne, ak v ňom urýchlene nedôjde k fundamentálnym zmenám. Hnutie podľa zástancov tohto názoru zlyhalo a neposkytlo Američanom presvedčivý obraz o tom, čo tu pre nich v tomto klimaticky meniacom sa svete vlastne zostane. Ľudia nepotrebujú podľa nich rozprávky, ale jasnú víziu o svete, ktorý je optimistický a plný nádeje. Inak zaňho nemajú dôvod bojovať.
