LONDÝN, BRATISLAVA. Sto dní pre novú vládu. Obdobie, keď majú ministri čas na prípravu prvých návrhov a v tomto čase slabne aj mediálna či opozičná kritika.
Keď sa ministerka vnútra Theresa Mayová v pondelok dozvedela, že v stredu sa stane britskou premiérkou, vedela, že niečo podobné ju stopercentne nečaká.
Od začiatku bude musieť riešiť najväčšiu britskú politickú krízu od druhej svetovej vojny a najmä krajinu pripraviť na vystúpenie z Európskej únie, ktoré si, paradoxne, Mayová pred referendom sama nepriala.
Nejde len o brexit. Mayová krajinu nepreberá vo vákuu a ostáva na ňu aj časť agendy jej predchodcu Davida Camerona.
Čo teda čaká hneď v prvých dňoch, okrem menovania členov vlády, ktorej mená zverejnila už v stredu večer, len druhú ženu na čele britskej vlády?
Mayová si vybrala za ministra zahraničia Johnsona Čítajte 
1. Bezpečnosť v prvom rade
Jednou z prvých úloh Mayovej v úrade bude ručne napísať list veliteľom štyroch britských jadrových ponoriek, v ktorom im nariadi, ako sa majú zachovať, ak by Britániu zasiahol ničivý jadrový útok.
Bude musieť tiež spomedzi ministrov vymenovať svojich dvoch „jadrových zástupcov“, ktorí rozhodnú o prípadnom použití jadrových zbraní, ak by toho Mayová nebola schopná.
O jadrových zbraniach v rámci programu Trident sa bude hovoriť aj na prvom hlasovaní v parlamente počas Mayovej vládnutia. Už v pondelok poslanci rozhodnú v citlivej otázke, či zbrane budú obnovovať.
Tento termín presadil už Cameron a Mayová ho v tom podporila. Obnova ponoriek bude znamením pre spojencov v NATO, že krajina ostáva aj po brexite platným členom aliancie.
Zároveň to môže poškodiť už teraz dosť rozdelených labouristov, kde líder Jeremy Corbyn stratil podporu svojich poslancov.
Mayová tiež bude musieť rozhodnúť, či vyšle vojakov na misiu do Líbye. Londýn už predbežne sľúbil 800 až 1300 príslušníkov ozbrojených síl na misiu vedenú Talianmi.
David Cameron sa s poslancami lúčil v dobrej nálade. Za ním sedela aj Mayová ešte ako ministerka vnútra. (zdroj: SITA/AP)2. Ide o ekonomiku
Mayová už naznačila odklon od Cameronovej ekonomickej politiky rozpočtových úspor. Netrvá na tom, že krajina sa musí do roku 2020 dostať do rozpočtového prebytku.
V pondelok pri predstavovaní svojho programu tiež spomenula, že chce zaviesť mechanizmy na obmedzenie platov vysokých manažérov a varovala veľké nadnárodné spoločnosti, že budú musieť platiť svoj podiel na daniach. „Medzi bohatým Londýnom a zvyškom krajiny existujú obrovské rozdiely,“ vyhlásila v prejave v Birminghame.
Bude pokračovať v Cameronových projektoch na poskytnutie šancí chudobnejším dostupnejším bývaním či lepším prístupom ku kvalitnému vzdelávaniu od predškolského až po univerzity.
