December 2005 - konzervatívny Tony Blair
Konzervatívci si od Davida Camerona sľubovali, že bude ich obdobou Tonyho Blaira. Mladý líder so stredovejšími postojmi, ktorými môžu nalákať nových voličov.
Že to tak bude, ukázal David Cameron už mesiac po svojom zvolení, keď sa išiel do Arktídy na vlastné oči pozrieť, ako to vyzerá s klimatickými zmenami. Ukázal sa ako konzervatívec, ktorý sa zaujíma o životné prostredie a neváha podstúpiť kruté mrazy aj bez čiapky.
Loading
...
Máj 2010 - Clegg a Cameron bok po boku
V Británii nie je zvykom, že by vznikali koaličné vlády, už vôbec nie v mierových časoch. Jednoducho povedané, vždy vyhrá niektorá z dvoch veľkých strán a potom vznikne čisto labouristická alebo konzervatívna vláda.
V roku 2010 však nevyhral nikto, keďže sa nad očakávania darilo Liberálnym demokratom. Cameron sa z ich lídrom Nickom Cleggom dohodol na spolupráci, zabudli na vzájomné urážky z kampane.
Napriek názorom skeptikov táto vláda naozaj vydržala celých päť rokov, až do volieb v máji 2015, píše BBC.

2011 - Vojna v Líbyi
Američanom sa po vojnách v Iraku a Afganistane nechcelo veľmi zasahovať v Líbyi, aktivity sa tak chopili európski lídri. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a Cameron presadili v OSN bezletovú zónu nad krajinou a nakoniec výrazne prispeli k porážke brutálneho diktátora Muammara Kaddáfího.
Keď Sarkozy a Cameron v septembri 2011 krajinu navštívili, vítali ich ako hrdinov. Vojna však stabilitu nepriniesla. Namiesto toho v krajine pokračuje občianska vojna a prakticky každé mesto ovláda miestna milícia. Darí sa tu navyše aj Islamskému štátu.
Cameron pritom sľuboval, že nedopustí, aby sa z Líbye stal druhý Irak.

Január 2013
Keď sa v januári 2013 snažil Cameron ukončiť rozkol vo vlastnej strane, zrejme netušil, že to bude znamenať aj koniec jeho politickej kariéry. Práve vtedy totiž sľúbil, že ak strana v roku 2015 vyhrá voľby, do konca roka 2017 zorganizuje referendum.
Strana vyhrala, Cameron sľub splnil a Veľká Británia je na ceste z Európskej únie. V stredu končí aj Cameron ako premiér.

Máj 2013 - Na svadbu majú nárok aj homosexuáli
Pre konzervatívca to je citlivá téma, no pre Camerona to bola srdcovka. "Konzervatívci veria v putá, ktoré nás spájajú, spoločnosť je silnejšia vtedy, keď si ľudia dávajú záväzky a podporujú sa. Ja preto nepodporujem svadby homosexuálov napriek tomu, že som konzervatívec. Podporujem ich preto, že som konzervatívec," vyhlásil v roku 2011.
V parlamente sobáše homosexuálov presadil v roku 2013, aj keď si tým pohneval mnohých "tradičných" konzervatívcov.

August 2013 - O novej vojne poslancov nepresvedčil
Cameron sa stal vôbec prvým britským ministrom za viac ako sto rokov, ktorý prišiel do parlamentu so žiadosťou o vojenský zásah a neuspel. Po Líbyi sa poslancom už zasahovať nechcelo.
Briti tak nevyhoveli svojmu najbližšiemu spojencovi - Spojeným štátom. Tie chceli zasahovať po tom, ako sýrsky diktátor Bašar Asad prekročil "červenú čiaru" a v konflikte sa použili chemické zbrane proti civilistom.
"Verím, že by sme mali jasne odpovedať na použitie chemických zbraní, ale tiež verím, že musíme rešpektovať vôľu dolnej komory parlamentu," vyhlásil hneď po hlasovaní.
Briti sa do vojny v Sýrii a Iraku predsalen zapojili, keď sa v roku 2014 pridali ku koalícii proti Islamskému štátu.

September 2014 - Škótska panika
Cameron v úrade zažil toľko referend ako žiadny iný britským premiér pred ním. V roku 2011 ho voliči podporili, keď Liberálni demokrati chceli meniť volebný systém, aby kreslo nezískaval hneď víťaz, čo pomáha najsilnejším stranám.
Ďalšie dve už boli tesnejšie. V roku 2014 situáciu ešte ustál, keď Škótsko ostalo súčasťou Veľkej Británie. Aj tam však prieskumy tesne pred hlasovaním naznačovali opak.
Ešte v posledných dňoch navštívil Škótsko, aby miestnych presvedčil ostať. Jedným z prísľubov vtedy bolo, že len ako súčasť Británie ostane Škótsko v Európskej únii.

Máj 2015 - Konzervatívci vyhrali
Prieskumy hovorili jasne - voľby vyhrajú labouristi, alebo opäť nastane patová situácia. A potom zrazu prišli prvé výsledky a bolo jasné, že konzervatívci môžu sami zostaviť vládu. Prvýkrát od roku 1992.
Cameron sa tešil, že bude môcť vládnuť sám, no zároveň tušil, že ho čakajú ťažké rokovania s Bruselom o reformách Európskej únie. Vystúpiť z nej nechcel, chcel ju len vylepšiť.
Cesta k referendu bola nezvratná.

Jún 2016 - Koniec
V kampani Cameron opakoval, že premiérom ostane aj v prípade, že by si voliči v referende vybrali odchod z Európskej únie, no v kuloároch tomu veril málokto.
Cameron oznámil svoju rezignáciu krátko po vyhlásení oficiálnych výsledkov referenda. Pôvodne mala prechodná doba trvať niekoľko mesiacov, no v úrade skončil už v stredu 13. júna.
Do histórie sa nezapíše ako autor zásadných reforiem, aj keď niekoľko ich urobil, ale ako ten, kto nechtiac dostal krajinu z Európskej únie a dostal ju na pokraj rozpadu.
Odteraz bude radovým poslancom.
