BRUSEL, BRATISLAVA. Po vzostupe nasleduje pád, prípadne strmý zjazd. Platí to v prípade mnohých profesií, športov či v životoch obyčajných ľudí. Parašutistov, cyklistov na Tour de France zdolávajúcich alpské hory, alebo aj penzistov, ktorí po odchode do dôchodku žijú z oveľa menších príjmov, než na aké boli zvyknutí.
Zdá sa však, že niečo podobné neplatí pre politikov. Aspoň tých najvplyvnejších, ktorí aj po tom, ako prišli o najvyššie funkcie, majú ešte väčší vplyv a najmä väčšie príjmy.
Šéf Európskej únie a investičná banka
Najnovším dôkazom je José Manuel Barroso.
“Tento hanebný turniket medzi politikmi a biznisom vrhá tieň nad integritou demokratickej politiky.
„
Jeden z bývalých najvplyvnejších mužov Európy opustil kreslo šéfa Európskej komisie v roku 2014. Tento týždeň však začal pracovať pre jednu z najväčších a občas najdémonizovanejších investičných bánk sveta – Goldman Sachs.
Nahneval tým mnohých, vrátane bývalých kolegov z Európskeho parlamentu.
„Tento hanebný turniket medzi politikmi a biznisom vrhá tieň na integritu demokratickej politiky,“ povedal trochu komplikovane europoslanec za Zelených Sven Giegold. Vzápätí však dodal trochu jasnejšie. „Barrosove prezliekanie kabátov ničí reputáciu Európskej komisie,“ citoval ho portál Politico.
Jean Quatremer, bruselský korešpondent francúzskeho denníka Libération to povedal ešte drsnejšie: "Barroso ukázal Európe prostredný prst."
Bývalý šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. (zdroj: SITA/AP)Český príklad: Manažér Topolánek
Barroso však zďaleka nie je jediný politik, ktorý po odchode z funkcie využil či zneužil svoj niekdajší vplyv. Príkladov z minulosti je mnoho, vrátane nášho regiónu.
A manželstvo medzi bývalými politikmi a biznisom je bežné aj inde, napríklad v Spojených štátoch. Podľa exaktných analýz dokonca oveľa bežnejšie, ako v minulosti.
Keď Mirek Topolánek v roku 2009 opúšťal premiérske kreslo, odchádzal nepopulárny, ponížený a s povesťou skorumpovaného politika.
