BRATISLAVA. Viac ako osemdesiat percent ropy sa do Európy dováža z iných častí sveta a často ide o geopoliticky nestabilné regióny, hovorí nová štúdia . Ide najmä o Rusko, Líbyu alebo Irak.
Skoro tretinu ropy do Európy dovážajú dve ruské spoločnosti Rosneft a Lukoil, píše sa v štúdii Cambridge Econometrics, ktorú si objednala Európska federácia pre dopravu a životné prostredie.
Len dvaja z desiatich najväčších dodávateľov sú európski – nórsky Statoil a holandský Shell. Tvoria však iba dvanásť percent trhu s naftou.
Štúdia upozorňuje, že Európa je čoraz viac závislá od nestabilných a rizikových krajinách, množstvo dovážanej nafty sa od roku 2001 viac ako zdvojnásobilo.
Hrozba, že sa dodávky zastavia, je najväčšia v krajinách strednej Európy, teda aj na Slovensku, a v Grécku. Aj keď Európska únia nariaďuje, aby každá krajina mala zásoby ropy pre prípad výpadku dodávok, ide len o krátkodobé opatrenie, ktoré problém nerieši.
Dovoz ohrozuje životné prostredie aj ekonomiku
Táto závislosť od mimoeurópskych dodávok poškodzuje aj ekonomiku, tvrdí pre Guardian Laura Buffetová, ktorá viedla štúdiu. „Smäd dopravného priemyslu po dovážanej rope a nafte stojí ročne každého občana približne 300 libier ročne. Sú to peniaze, ktoré prúdia von z európskej ekonomiky,“ hovorí.
Dve tretiny dopytu po rope tvorí doprava a transport. S rastúcim dopytom sa EÚ snažila nájsť riešenie problému. Jedným z nich bolo zvýšenie využívania fosílnych a biologických palív.
Štúdia navrhuje niečo iné, inovácie v dopravnom sektore a prechod na nízko uhlíkový priemysel – napríklad podporu elektrických áut a stanovenie dlhodobých cieľov na zníženie emisií CO2 .
To by viedlo nielen k celkovému zlepšeniu životného prostredia, ale zároveň k zníženiu bezpečnostných rizík a vytvoreniu nových pracovných miest.
Prechod na nízko uhlíkovú stratégiu má podľa výskumu viacero ekonomických výhod, ale aj pozitívne dopady na životné prostredie. Predpokladá zníženie emisií až o 93 percent a vytvorenie približne dvoch miliónov nových pracovných miest.
Blokujú výrobu zelených áut
Aj keď tento dopad na životné prostredie by sa naplno prejavil až o dvanásť rokov, čo je doba obmeny automobilov v Európe, nové pracovné miesta by postupne vznikali už od prvého dňa.
Európska asociácia výrobcov vozidiel sa však postavila proti takzvanej dekarbonizácii a podporuje používanie biopalív, integrované zelené iniciatívy a európsky systém obchodu s emisiami.
Gigantov tohto priemyslu - Shell a Volkswagen - obviňujú, že blokujú plány na zníženie emisií a vývoj lepších a výkonnejších elektrických áut.
Odborníci sa obávajú, že ich lobovanie proti nízkouhlíkovým plánom môže zničiť ciele EÚ na zníženie emisií, ktoré krajiny potvrdili aj na minuloročnom klimasummite v Paríži.
